Generálova perla 5

28. srpna 2011 v 12:55 | Passion |  Generálova perla

Začína ma nudiť písať kapitoly, kde ešte nemôžem spraviť zásadný zvrat, ale musím sa držať istej postupnosti. Takže môžete očakávať, že v ďalších kapitolách sa rozbehnem. Táto kapitola nie je už ani taká dlhá ako predošlá, ani príliš krátka ako bola druhá. V tejto kapitole sa rozbije len jedno veľmi silné puto a z toho bude vyplývať veľmi veľa pre pokračovania, takže... dosť bolo rečí, vychutnajte si kapitolu!

Dátum: 25.5.1588
Čas: 8:00
Deň: Sobota
Miesto: ďaleký východ, generálov zámok
Mnísi nás odvádzali na každodennú rannú kúpeľ do horúceho jazierka na hlavnom nádvorí. Hoci vzduch bol ešte chladný, tak z jazierka stúpala para.
"Vyviera tu prameň. Pre to je horúce i v zime." To bola Adel, ktorá šla so sklopenou hlavou za mnou. Obzrela som sa na ňu.
"Čítaš mi myšlienky?" spýtala som sa jej s úsmevom.
"Možno," odpovedala s takmer vážnou tvárou. Jej potláčaný smiech prezradilo mihotanie kútikov úst. Zrazu sa jej výraz zmenil. "Rýchlo sa otoč!" povedala výstražne, no už bolo neskoro. Jeden z mníchov v tmavočervenom habite ma potiahol za vlasy až som takmer stratila rovnováhu. Celý rad dievčat sa zastavil a všetky sa pozerali na mňa. Stála som mimo radu a moje vlasy zvierala pevná ruka mnícha. Spoznala som ho. Bol to ten istý, ktorý oznámil generálovi, že ho očakáva jeho manželka. Ten, ktorému spod kapucne trčali pramene svetlých vlasov, ktoré pre Mongolov nie sú typické. Ten, ktorý musí byť Slovanom, keď tak perfektne ovláda našu reč a používa ju i v bežnej komunikácii s generálom.
"Hlúpe dievčisko! Počas cesty do kúpeľu musíš byť ticho a so sklopenou hlavou!" Tak veľmi som mu chcela vidieť do očí, lenže tie i s celou polkou tváre mu zakrývala obrovská kapucňa.
"Prepáčte mi, pane. Netušila som..." Moje ospravedlnenie som nedokázala dokončiť, pretože mi dal facku. Zatackala som sa. Chytila som si boľavé líce.
"Nevedomosť a nevzdelanosť ťa neospravedlňuje! Všetci dodržujú pravidlá!" Otočila som sa mu chrbtom, chcela som sa opäť zaradiť do radu. Svojou veľkou rukou ma však chytil za predlaktie a potiahol späť. "To, že si ťa generál vybral ti nedáva právo sa nadraďovať nad ostatné dievčatá! Princezná Chio čakala na to, kedy spravíš chybu, ale nemyslela si, že to bude tak skoro!" Poslednú vetu zašepkal. Pohľadom našiel jedného z generálových vojakov. Povedal mu niečo v jazyku, ktorý mi bol úplne neznámi. Celý čas pri tom na mňa obaja nenávistne hľadeli. Keď skončili, tak sa na mňa vojak provokatívne uškŕňal a mních ma sotil späť do radu.
"Čo ste mu povedali?" spýtala som sa. Viem, že som nemala právo, že som opäť porušila pravidlá, ale už som nemala čo stratiť.
"Po kúpeli si musíš prehovoriť s generálom." Striasla som sa. Už som viac neodporovala, už som sa viac nepýtala. Chcela som sa kúpať večne. Tak veľmi som sa bála generála!
Na nádvorí sa na nás všetci pozerali. Či kuchárka, ktorá vyšla na vzduch, kováč ktorý mal dosť práce, malý chlapci, ktorý doteraz pobehovali a robili neplechu, alebo ženy, ktoré zo studne brali vo vedrách vodu. Vlastne, oni sa na nás nepozerali, oni na nás zazerali, prebodávali nás pohľadom, ako by nás tým chceli zavraždiť. Opätovala som im ich nenávistné pohľady. Hádam si len nemysleli, že sme tu dobrovoľne, že my sme si takto predstavovali náš život! Skončiť ako ľahká žena pre spoteného mongolského vojaka!
Pomaly sme začali vchádzať do jazierka. Jedna po druhej, oblečené v tenkých bielych košieľkach, ktoré nič nezakrývali. Ponižovalo ma to, urážalo. Mohla som chodiť aj nahá, rovnako by bolo všetko vidieť!
Až lupene, mne neznámych kvetov, v jazierku, ktoré pridávali nášmu spoločnému kúpeľu voňavú arómu uvoľnili môj hnev. No uvoľniť môj strach z generála nedokázali. Naposledy ma takmer udusil, čo spraví tentokrát?
Mnísi nám dali pokyn, aby sme vyšli z vody. Celé mokré, šaty premočené a premrznuté z rozdielu medzi horúcim jazierkom a ľadovým ranným vzduchom sme museli čakať, lež vyjdú všetky dievčatá a zoradíme sa. Mňa však jeden z vojakov chytil za mokré vlasy a násilím ťahal do neznámych miestností generálovho zámku. Nestihla som sa ani brániť, ledva som sa udržala na nohách. Zastal až pred dverami, ktoré boli zdobené ako žiadne iné. Striaslo ma. Určite sme stáli pred generálovou komnatou.
Vojak nesmelo zabúchal. Bolo neobyčajné, aby i takýto silný muž mal strach z generála. Prestala som sa zaoberať tou myšlienkou, pretože dvere sa otvorili. Stála tam princezná Chio! Vyľakane som sa na ňu pozrela. Ona ma však len chytila za zápästie a potiahla dnu. Ten vojak, ktorý ma sem priviedol po nás zabuchol dvere.
Stála som tam, beznádejná, smutná, vystrašená, premočená, premrznutá a zúfalá. Voda zo mňa kvapkala na podlahu, pery som musela mať fialové. Možno pre to mi princezná podala hrubú prikrývku, do ktorej som sa okamžite zababušila.
"Kde je generál?" spýtala som sa, keď moje telo už nezmáhala triaška.
"O chvíľu príde," odvetila chladne.
"Porušila som pravidlá." Chcela som sa s ňou rozprávať, potrebovala som to.
"Viem, Adam mi povedal."
"Kto je Adam?"
"Ten mních, ktorý ti tie pravidlá vysvetlil." Nastalo nepríjemné ticho. Chcela som sa spýtať na toho mnícha Adama, chcela som vedieť, čo je zač. Chcela som toho vedieť tak veľmi veľa a predsa som sa neodvážila na nič pýtať, pretože som začula ťažké kroky na chodbe. Nemohla som sa mýliť. Ja i princezná Chio sme zostali napätejšie ako pred tým. Princezná sa hrdo vystrela, ja som si pritiahla hrubú prikrývku bližšie k telu. Blížil sa generál.
Dvere sa otvorili. Generál svojou prítomnosťou zaplnil celú miestnosť. Dokonca i vzduch sa naplnil jeho prirodzenou vôňou, vôňou bojovníka.
"Moja malá nepoučiteľná perla. Čo si to vyviedla?" Zahryzla som si do pery. Chcela som odpovedať, že vôbec nič, ale nemohla som. Len by som ho viac nazlostila. "Nič mi nepovieš na svoju obhajobu?!" Týmto tónom sa so mnou už nehral. Vyzýval ma. Vystrašene som sa mu pozrela do očí.
"Netušila som, že cestou k jazierku musím byť ticho," zašepkala som neprirodzeným hlasom, pretože v hrdle sa mi zo strachu začala tvoriť veľká hrča. Pohľad odo mňa odvrátil na princeznú.
"Je pravda, že ste v háreme navštívili toto dievča?!" spýtal sa svojej manželky, ako by bola jeho nepriateľom. Zľakla sa, no hrdo mu čelila. Obdivovala som ju za jej statočnosť.
"Áno."
"Čo ste od nej chceli?!"
"Chcela som priznanie, že vás zvádza." Generál sa po tých slovách nepríjemne hrdelne rozosmial.
"Drahá Chio! Nikdy nedostaneš od tohto dievčaťa také priznanie! Jedine, keby ti klamala do očí. Veď sa na ňu pozri, najradšej by odtiaľto utiekla! Bojí sa ma, naháňam jej hrôzu. Ako by ma mohla zvádzať?" Nastalo hrobové ticho, ktoré prerušila až princezná Chio. Zadržiavala trpké slzy sklamania.
"Priznávate, že zvádzate vy ju?"
"Ja som ju nikdy nezvádzal. Ja som jej dal návrh." Po princezninej bledej tvári stiekla jedna slza, potom druhá, až vytvorili na jej tvári dva súvislé potôčiky nespravodlivosti.
"Tak si ju tu užite, vo vašej komnate, na vašej posteli! Ale všetko sa dozvie cisár!"
"Cisára nezaujíma blaho jeho hlúpej sestry, ale blaho vlastnej krajiny! Bolo by mu ukradnuté i keby vás podvádzam s tridsiatimi ženami, hlavne, že sme manželia!" Princezná sa už ďalej nedokázala brániť. Utiekla z miestnosti, hlasno za sebou zabuchla dvere. Jej bolesť sa niesla vo vzduchu. Potom sa generálove bojovné oči upriamili na mňa a ja som vedela, že nemôžem ujsť. Zostala som tam sama, napospas mojim najhorším predstavám.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 28. srpna 2011 v 13:36 | Reagovat

kapitolu som si vychutnala a už sa teším na ďalšiu :)

2 Oskarka Oskarka | Web | 28. srpna 2011 v 14:29 | Reagovat

Dooost dobré, kdy bude dalšííí??? :)
jinak děkuji za komentář, jsem ráda, že se ti můj akrostich líbil :)

3 Elisis Elisis | Web | 28. srpna 2011 v 15:16 | Reagovat

Zhltla jsem kapitolu jako malinu :-) Už jsem zvědavá na pokračování. Chápu tě, tak se mi nechce psát a vlastně do toho nevznést nic napínavého :D
Jsem zvědavá, jestli císař něco udělá, když generál princeznu tak odsoudil ... No, bude to zajímavé :-) Snad Sofii nic zlé neudělá ..

4 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 28. srpna 2011 v 15:38 | Reagovat

Búde sex :D :D búde sex! :D :D :D pekná kapitola :] páči sa mi to, ako každá :] rýchlo mi čítanie ubehlo :] och..sú z nás sexuálne otrokyne :D bujná predstava :D tak som zvedavá, čo máš pre nás ďalej prichystané :] inak...máš to už všetko premyslené? :] alebo ešte dúmaš nad tým, ako a čo do príbehu dáš? :] bolo to fajnovo napísané, páči sa mi, že ten svalnatý divoch je aspoň úprimný :P heh, sa nevidí často :D tak teda, rýchlo sa pusť do ďalšej, až môžeš písať ten "zásadný zvrat" :] čakám :D :]

5 Aiko Aiko | 29. srpna 2011 v 19:15 | Reagovat

Aaa ono je tu net, tak si hovorím, že to musím využiť, skontrolovať blog a napokon aj napísať komentár :D :D Takže som sa sem dostala a mám pre teba potešujúcu správu :D Tento komentár nebude písaný rečou zvierat, ako ten, s ktorým som sa tak namáhala naposledy a že to teda bola námaha. No asi by som sa aj mohla dostať k veci, nemyslíš? No ale ja mám pocit, že sa musím vykecať, no zdá sa mi, že to preháňam, takže Aiko sklapni s rečami a dostaň sa k veci:

No takže kapitola...kúpanie v jazierku..ani sa nečudujem, že to pre ňu muselo byť tak strašne ponižujúce, pretože to by bolo aj pre mňa. Mám chuť trošku vynadať tým ľuďom, ktorí tam po nich všetkých zazerali a pozerali sa na ne ako najväčší odpad pod slnkom, pretože tie dievčatá si to sami naozaj nevybrali a myslím, teda viem, že kto si vyberie takýto život, nie je úplne v poriadku a mal by si trošku usporiadať hodnoty vo svojom živote. Ďalej...ten vojak, čo ju tam viedol, bol taký zvláštny...jednak tak strašne odporný a zároveň tak vystrašený, ako malý chlapček. No aj tak ho nemám rada, pretože sa správal hrozne, tak odporne a nechutne, vidno však, že slúži viac princeznej ako generálovi. A aach generál...riadne sundal princeznú :D Dal jej poriadne, palec hore :D :D :D A už ma nenapadá, čo by som sem napísala, takže to zhodnotím len slovami, super kapitola a teším sa na ďalšiu a dúfam, že ti nevadí ten úvod komentáru o ničom O:)

6 Kallia Kallia | Web | 1. září 2011 v 17:18 | Reagovat

jaksi mi dochází nápady, co ti na to mám říct :D je to prostě hustá povídka a čím dál víc se to KRÁSNĚ komplikuje :D těším se na pokráčko :)

7 Ronnie Ronnie | Web | 2. září 2011 v 22:24 | Reagovat

Oh, áno, aká krátka kapitola. Chcem dlhšie!! A hlavne ak to skončíš takto, normálne si to vyžaduje ďalšiu kapitolu :D A keď sa na to pozerám, dátum NEDEĽA... to nechávaš tak dlho v napätí... oh!!! :D
K deju poviedky: Je mi ľúto tej princeznej. AKo fakt, myslela som si, že generál bude lepší, ale je to chumaj! A ja obdivujem princeznú, že má takú odvahu... za to ten generál je hajzel! A normálne sa bojím, čo spraví so Sofiou...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama