Generálova perla 4

18. srpna 2011 v 12:05 | Passion |  Generálova perla

Toto je najskoršie pridanie dvoch kapitol za sebou! Za to si zaslúžim veľkú čokoládku! :P Pre vašu informáciu, v tejto kapitole sa opäť nič nestane ( presne ako vždy :D ), ale vysvetlím tu pomery v háreme, takže sa dozviete nové informácie a pribudne ďalšia prihlásená postava! A rozmýšľam, že stále čitateľky, ktoré sa mi tu zjavujú pri každej kapitolke možno tiež pridám do poviedky. Teda ak vydržia čítať, až pokiaľ sa niečo nestane. Veď uvidíme :P

Dátum: 25.5.1588
Čas: 7.02
Deň: Sobota
Miesto: ďaleký východ, generálov zámok
Ležala som v rohu na mäkučkej deke. Z tohto miesta som mala výhľad na každú osobu v miestnosti. Bolo skoré ráno, takže väčšina dievčat ešte spala. Iné len tíško ležali na chrbte a rozmýšľali. Tak veľmi by som si priala vedieť na čo myslia! Možno plánovali útek, možno rozmýšľali o tom, čo by v minulosti zmenili, aby sa sem nedostali a možno rozmýšľali nad tým, ako čím skôr ukončiť svoje trápenie.
Vzdali sa? Bojovali? Tieto dve otázky mi stále zneli v hlave. Ak aj bojovali, tak po tom nezostalo veľa spomienok.
"Sofia?" oslovila ma baronesa Anna. "Nad čím rozmýšľaš?" spýtala sa, keď som jej venovala všetku moju pozornosť.
"Ako odtiaľto ujsť." Baronesa sa po mojich slovách trpko usmiala. Prstom ukázala k protiľahlému rohu naľavo od dverí.
"Vidíš to dievča s ryšavými vlasmi? Volá sa Adel a pochádza z Trnavy."
"A ako sa sem dostala?" zaujal ma príbeh dievčaťa, ktoré pôsobilo ako by sem ani nepatrilo. Vyzerala ako z iného sveta, ako by sa jej toto miesto nijako netýkalo. Až jej oči mi prezradili viac. Oči mala bojovné, priam dravé. Za tou zeleno-sivou maskou nezaujatosti sa skrýval odpor, nenávisť a hnev.
"Neviem, ale dávaj si pozor. Niektoré dievčatá o nej hovoria, že je čarodejnica."
"Za bosoráctva bývajú obvinené len veľmi múdre ženy, baronesa. Nie sú to čarodejnice, ale len bylinkárky či lekárky. Vzdelané dievčatá z nižších vrstiev, ktoré chcú pomáhať."
"Neveríš na čarodejnice? Moja matka vravela, že keď bola ešte dieťaťom sa v Svätej rímskej ríši národa nemeckého udiali veľké procesy, ktoré dokázali ich existenciu." Baronesine reči ma nikdy nemohli prinútiť uveriť. Matka ma učila, že všetko sú to len lži! A moja matka je jediný človek, okrem baronesinej sestry Viktórie, ktorý mi nikdy nezaklamal. Radšej som zmenila tému.
"Prečo ste mi ukázali tú Adel?" Baronesa sa pousmiala.
"Takmer som zabudla! Ona mi vyrozprávala všetko, čo sa tu udialo, od kedy sem prišla."
"Ako dlho tu už je?"
"Jedenásť mesiacov. Vraj tu žiadne dievča nikdy nezostalo viac ako osemnásť mesiacov. Adel vravela, že neskoro v noci tie dievčatá, čo sú tu pridlho odvedú a už nikdy sa nevrátia." Neveriaco som pokrútila hlavou. V očiach ma začali páliť slzy nespravodlivosti. Vedela som, že tie dievčatá zabíjajú. Sú tu pridlho. Poznajú tajomstvá, vojakov, generála... A starnú. Ich krása sa stráca a odpor chladne. Už nie sú také príťažlivé. Zrazu som pocítila šialené nutkanie všetky tie dievčatá pomstiť. Generál ich sem najprv privedie, zneuctí ich a poníži, pohráva sa s ich životmi a keď si konečne zvyknú na svoj krutý osud ich vezme a popraví. A presne to isté spraví mne i baronese. O osemnásť mesiacov. Dokonca i tej Adel! Za necelých sedem mesiacov.
"Čo ti ešte povedala o tomto mieste?" spýtala som sa takmer bez dychu. Dostala som strach z toho, čo mi ešte baronesa povie. Môj budúci osud mi naháňal hrôzu!
"Vraj, aj dievča odmietne poslúžiť mužovi, ktorý si ju vyberie, tak ju zbičujú, potom si ju i napriek všetkému ten muž vezme proti jej vôli a napokom ju slabú a zničenú verejne popravia." Zadržala som výkrik. Namiesto neho zo mňa vyšiel len pridusený ston.
"Oni nám nedali na výber! Aj tak nás znásilnia a potom nás i popravia!" Baronesa Anna ma objala okolo pliec. Až teraz som si všimla ako odvážne to všetko znáša. Po prvý krát, od kedy som slúžila rodine Bereových mi baronesa Anna pripomenula svoju sestru Viktóriu. Odvážnu a nespútanú baronesu Viktóriu, ktorá je pre všetkých oporou, najlepším priateľom. Najmilšiu a zároveň najsilnejšiu ženu, akú som kedy spoznala.
"Mali ste rada svoju sestru?" Baronesu ako by niekto oblial ľadovou vodou. Odtiahla sa odo mňa, smutné oči uprela na teplú deku a rukami si prehrabla dlhé čierne vlasy.
"Hovoríš, ako by už nebola na tomto svete."
"Nie ona, ale to my už nie sme na svete. Sme tu uväznené až do chvíle, pokiaľ nás nezabijú. Tak mali ste?!"
"Ja som svoju sestru milovala!"
"Tak prečo ste dopustili, aby jej vaša matka tak ublížila?"
"Pretože ináč by matka ublížila mne! Veď všetko to, čo sa stalo bola moja chyba! Ja som mala skončiť v kláštore, nie ona!"
"Zapredali ste svoju sestru matke, len pre to, aby ste sama netrpela!"
"Viktória to vydržala, mňa by to zničilo!" Nepríjemne som sa zasmiala.
"Ste sebecká, baronesa Anna..." Z jej veľkých modrých očí sa skotúľalo pár sĺz.
"Možno je toto trest za to, čo všetko som spáchala," zašepkala, celá sa trasúc od vzlykov. Teraz som ju objala ja.
"Vaša sestra nás určite hľadá. Ona vás totiž skutočne milovala." Zakašľala som. Baronesa sa prudko odtiahla.
"Ste chorá?" spýtala sa ma s mŕtvolne bledou tvárou a očami opuchnutými od sĺz.
"Nie," zaklamala som.
"Zakašľala si."
"To nič nie je. Len ma podráždila tá zvláštna aróma." Výhovorka zabrala. Baronese do tváre opäť stúpla farba.
"Tá aróma značí, že sa blíži ranný kúpeľ," vysvetlila mi.
"Prečo ste sa tak preľakli môjho zakašľania?"
"Adel mi povedala, že ak nejaké dievča ochorie, tak ju zavraždia a telo spália, aby sa to nešírilo." Roztriasli sa mi ruky. Ak na mne niekto zbadá, že som chorá, tak tu nebudem ani tých osemnásť mesiacov!
"Povedala ti Adel niečo o generálovi?"
"Prečo ťa zaujíma generál? Kam ťa vlastne včera vzal?"
"Chcel sa so mnou porozprávať." Prvej otázke som sa vyhla. Prečo ma zaujíma generál? Pretože ma upútal. Nielen jeho životný príbeh, ale on sám. Jeho moc, jeho správanie, jeho oči...
"O čom?"
"Vlastne ani neviem. Pýtal sa ma na matku." Toľko klamstiev ako za posledné dve minúty som z úst nevypustila za celý život! "Tak čo o ňom vieš?"
"Viem len toľko, že nikdy nemal žiadne dievča z tohto háremu. Postaval ho pre svojich mužov a hostí, a na Východe je ním i známy. Minulý mesiac ho Čínsky cisár prinútil vziať si jeho mladšiu sestru, princeznú Chio. Spojil tým Čínske cisárstvo a mongolské kmene. Tým si cisár samozrejme zabezpečil, že generál na neho nesmie zaútočiť. Pretože jediná armáda, z ktorej má Čínske cisárstvo strach, je tá generálova. Vraj generála v boji nikto neporazil od jeho jedenástich rokov." Tak veľmi mi dušu pohladila správa, že generál si nikdy nevzal žiadne dievča z háremu. A dokonca ma potešilo i to, že generála musel cisár nútiť, aby si vzal jeho sestru.
"A čo princezná Chio?"
"Adel hovorila, že princezná svojho manžela miluje najviac na svete už od útleho veku. Zbožňuje ho, vyznáva, vyhľadáva jeho prítomnosť. Hovorí sa, že generál na nej ešte neuplatnil svoje manželské povinnosti." Baronesa poslednú vetu zašepkala.
Veľké dreve sa začali so škripotom otvárať. Dievčatá, ktoré ešte neboli hore sa začali preberať. DO šera miestnosti prenikli prudké slnečné lúče, ktoré niektorým práve zobudeným dievčatám dráždili oči. To im však nezabránilo si kľaknúť a sklopiť hlavu smerom k podlahe. Do miestnosti vstúpila prekrásna čiernovláska s typickými východnými črtami. Na sebe mala nezvyčajné šaty. Ničím si neboli podobné so šatami, ktoré sa nosili u nás. Tieto nemali nadýchané sukne, krásne obkresľovali drobnú štíhlu postavy čiernovlásky. Šaty boli hnedej farby s mnohými ornamentmi a hrubým opaskom pod prsiami. V pozadí s tými slnečnými lúčmi vyzerala ako anjel, alebo ako princezná. Vtedy som si to uvedomila. Ona bola princezná, cisárova sestra, generálova manželka. A podľa upreného pohľadu jej uhľových očí som vedela, že jej výsosť prišla za mnou.
Nekonečne dlhú chvíľu trvalo lež prešla princezná Chio tých pár krokov odo dverí až ku mne. Zastala, pre ňu v bezpečnej vzdialenosti odo mňa, pre mňa až príliš blízko. Sedela som na deke, takže i napriek tomu, že bola vzrastom pravdepodobne o niečo nižšia odo mňa, som musela zdvihnúť hlavu, aby som jej dovidela do tmavých nenávistných očí.
"Chcem počuť tvoje meno," vyzvala ma. Netušila som, že čínska princezná ovláda tak vzdialený jazyk tomu jej. Mala síce zvláštny prízvuk, ale to nič nemenilo na tom, že to vyslovila ladne, nenútene, ako by tento jazyk používala dennodenne.
"Som Sofia," odpovedala som opatrne. Nechcela som ju ničím nahnevať, pretože i napriek tomu, že pôsobila krehko ako bábika, tak z nej vyžarovala istá autorita. Obe ruky si dala vbok.
"Tak mi povedz, Sofia, čo ti dalo právo zvádzať môjho manžela?!" Moje meno vyslovila s takým opovrhnutím, s takou nenávisťou a bolesťou až mi naskočili zimomriavky na chrbte.
Postavila som sa. Necítila som sa dobre, keď sa generálova manželka týčila nado mnou a obviňovala ma z nezmyslov. Potrebovala som vyrovnať pomer síl, potrebovala som nabrať odvahu. Ako som si myslela, princezná bola o niečo nižšia odo mňa. To však nezvalo ani kúsok z jej autority, odvahy či bojovnosti.
"Ja vášho manžela nezvádzam," odpovedala som úprimne. Princezná dupla drevenou podrážkou o studenú kamennú podlahu. Vyvolala ozvenu.
"Zapamätaj si, že ty budeš obšťastňovať každého jedného muža v tomto zámku a ja jediná sa budem môcť dotknúť môjho manžela!" Snažila sa nekričať. Videla som jej na tvári ako veľmi sa premáhala. No jej slová ma nahnevali a ponížili.
"Už vám dovolil, aby ste sa ho dotkli? Ja som počula, že od svadby sa k vám poriadne ani nepriblížil!" Doteraz takmer neviditeľná baronesa Anna zhíkla. Pár dievčat zalapalo po dychu. Ja som si dala ruku pred ústa. Už však bolo neskoro. Povedala som to. Nahlas.
Princezne Chio zmizla všetka krv z tváre. Mŕtvolne zbledla. Jej chvíľkovú slabosť však vystriedal nekontrolovateľný hnev. Napriahla sa rukou, že ma udrie. Chytila som jej zápästie tesne pred mojim lícom. Už ma toľko krát zbili! Dlho som musela znášať nespravodlivé facky, príliš dlho.
"Nechcela som vás uraziť, ctená pani. Ja som sa len bránila. Vy ste ma urazili prvá a to neprávom. Ja som návrh vášho manžela odmietla a tým to skončilo. Poslal ma späť sem s vyhrážkou, že budem patriť všetkým jeho mužom. A keď som začula, že má ženu, tak som ho takmer udrela. Ja si ctením dar panenstva rovnako ako sviatosť manželstva." Princeznina ruka ochabla, pustila som jej ju.
"Klameš ty nehanebnica!" vykríkla. "Neverím ti, počuješ?! To ty zvádzaš môjho muža, nie on teba!"
"Nepotrebujem, aby ste mi verili. Dôležité je, že ja viem, čo je pravda."
"Ty drzá čarodejnica! Z tohto miesta ti spravím peklo!"
"Váš manžel si vašu lásku nezaslúži," zašepkala som tak, aby to počula len princezná.
"A koho si zaslúži?! Teba, Sofia?!" opäť vykríkla. Zostala som ticho. Tejto žene sa neoplatilo odporovať. Všetku moju snahu prekrútila proti mne. Všetky moje slová pochopila inak, ako boli myslené. S pocitom zadosťučinenia sa princezná Chio otočila na odchod. Až pri dverách sa obzrela. Bol to ten najkrutejší pohľad, aký som kedy videla. Takého nebola schopná ani zosnulá barónka Bereová. I napriek všetkému, čím sa mi princezná vyhrážala a čo mi povedala, som ju chápala, možno ľutovala. Dlhé roky miluje muža, ktorý o ňu ani pohľadom nezakopne. A keď sa konečne stane jeho ženou, tak sa tvári ako by nikdy neexistovala.
Ozvena zatvárajúcich sa dverí ku mne priviedla dve slová, ktoré mi dosvedčili pravdu o princezninej bolesti.
"Nenávidím ťa." Slová tak výstižne a predsa adresované zlej osobe. Možno raz pochopí, že tie slová si zaslúži počuť len generál.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 18. srpna 2011 v 13:57 | Reagovat

Tá princezná je zvláštna. Teda chápem, prečo sa tak správa. Naštve, že človek, ktorého miluješ a je to tvoj manžel sa na teba ledva pozrie a tvári sa, že ani neexistuješ pri tom po ňom tak strašne túžiš a máš ho úprimne rada a zrazu sa objaví nejaká slúžka, z ktorej je tvoj manžel hotový, tak sa musíš nejako prejaviť :D No aj tak pôsobila tak strašne majetnícky a povýšenicky, no keď je to princezná a manželka, tak je to predsa správne :D Každopádne som zvedavá ako sa to vyvinie a akú rolu ešte zohrá princezná Chio ;-) Veľmi dobrá, dlhá, kapitola, teším sa na pokračovanie a božínku, tento blogísek je fakť upa úžas :D

2 Kirawa Kirawa | Web | 18. srpna 2011 v 17:21 | Reagovat

no tak som zvedavá ako toto bude pokračovať... je tam veľa vecí, ktoré sa budú ešte vyvíjať....musím povedať, že toto keď človek začne raz čítať tak hltá každé slovo :)

3 Barunie Barunie | Web | 18. srpna 2011 v 19:40 | Reagovat

Nemysli si, že jsem zapomněla číst! :D já totiž čtu! ale nemám na to dostatek času. Chio se mi nějak nezamlouvá, pipka jedna :D Chválím nápad! Já bych takhle nemohola psát. Nijak mi to vciťování do minulosti nejde :D
Děkuju! U Brumbálových vousů, Passion čte mou povídku!!!

4 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 18. srpna 2011 v 22:44 | Reagovat

Jééé..ja som čarodejnica, :D hehe..ďakujem za túto kapitolu :] bolo to zaujímavé čítanie, ale lúbi sa mi tvoj postoj k veci a postoj k úlohe v poviedke... ženy majú byť hrdé a neoblomné :] tak ako si to tu akúzala, :] majú mať svoju česť :] páčilo sa mi to :] princezná je tiež zaujímavá týpkyňa :] ha... no teším sa na pokračovanie určite :] a som rada, že to bolo tak skoro :] prišlo mi to veľmi vhod...a dobre sa to číta :] perfektné :]

5 lonelygirl lonelygirl | Web | 18. srpna 2011 v 23:37 | Reagovat

a ja som si myslela, že Chio bude milá princezná, ktorá jej bude pomáhať :D dobre som sa splietla :D ale mne sa jej postava strašne páči :) a to, že jej spraví zo života peklo, to som strašne zvedavá čoho všetkého bdue schopná... inak, keď každú ženu, ktorá bude chorá zavraždia a spália, tak si môžu rovno vypáliť celý hárem :D Sofia ich tam dobre ponakazuje tým morom :D :D nie je to smiešne, ale predstavujem si jak ich vypaľujú :D :D to by bola vatra :D :D

6 Elisis Elisis | Web | 19. srpna 2011 v 12:17 | Reagovat

Četla jsem jedním dechem. Začíná to nabírat na napětí :-) Ale se Sofií to nemůže dopadnout tak, že ji zavraždí a upálí, to by bylo až moc reálné. Přece nemůže zemřít, je vypravěčka. Určitě ne teď ;-) Princezna se chová zajímavě .. Nedivím se, že generál k ní ani nepáchne, ona je totiž ta pojistka, že nemůžou útočit na Čínu.
Jsem zvědavá na pokračování .. Zaujala mě Adel :-)

7 Kallia Kallia | Web | 19. srpna 2011 v 21:21 | Reagovat

ou ou ou, LEHCE se nám to komplikuje, že?... no nádherná kapitolka :) moc mě potěšila, jsem za nic ráda :)
ááách, docela mě generálova žena Chio překvapila, no :) ale to i naše hrdinka, je to prostě borka :D
A Adel to ještě zamotá, co?... stejně jako princezna :)) moc se těším na pokračování, je to nádhera :)

8 Ronnie Ronnie | Web | 20. srpna 2011 v 14:21 | Reagovat

OU! Riadne si to zakončila... keď som čítala, že si ten generál ešte "neuplatnil svoje manželské povinnosti", tak mi skrsla malá iskierka nádeje, že by mohol byť aspoň trošku dobrý, ale nie... zase si všetko zmenila :D No dobre, zmierila som sa s tým :D
Bola to zaujímavá kapitola... trošku ma prekvapilo to vykanie, pretože raz Baronesa Sofii vykala, potom tykala a aj naopak, tak teraz neviem, či je to chyba alebo to malo byť naschvál... ale to teraz akože nekarhám ani nič podobné. :) Skoro som si to ani nevšimla... :D
Každopádne, bola to skvelá kapitola, oh a aká dlhá!! :D Píš rozhodne ďalej...
BTW, a chúďatko Viktória je v kláštore?? O_O  8-O  :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama