Generálova perla 3

14. srpna 2011 v 12:31 | Passion |  Generálova perla

Po dosť dlhej dobe tu máme pokračovanie! Dokopať sa k tomu, aby som to prepísala bolo plné odporov, ale zvládla som to! :P Táto kapitolka je dlhšia ako predchádzajúca, ale stále sa v nej nič nedeje. Niečo zaujímavé začne až neskôr, lenže keby to rozbalím hneď od začiatku, tak by som nemala o čom písať na konci, nemyslíte? :D OK, viem, moja logika je zvrátená až chorá. Ale to by vám nemalo zabrániť si užiť kapitolku, pretože vážne netuším, kedy sa dokopem k ďalšej :P A zajtra to uričte nebude :D

Dátum: 23.5.1588
Čas: 13.14
Deň: Štvrtok
Miesto: ďaleký východ, generálov zámok
"Sofia, Sofia... Zobuď sa! Prosím, Sofia!"Bol to hlas baronesy Anny. Triasla mojím boľavým telom akoby išlo o život. Pomaly a neisto som otvorila oči. Až keď som zbadala jej vystrašenú tvár a strapaté vlasy sa mi začali vyjasňovať všetky predošlé udalosti. Baronesa ma podopierala, aby som si dokázala sadnúť. Poobzerala som sa navôkol. Boli sme vo veľkej, studenej, tmavej sále, kde sa okrem nás dvoch nachádzali ešte desiatky dievčat rôznej výšky, tvarov, či farby pleti. Jedno však mali spoločné. Všetky boli jedinečne krásne.
Tri krát za sebou zaznel gong. Anna ma gestom prinútila ju napodobovať. Sadla som si do tureckého sedu a sklopila hlavu. Obrovskou miestnosťou sa ozval ťahavý hlas mnícha. Vtedy sa obrovské dvere otvorili a do miestnosti vstúpili dvaja mnísi sprevádzaní mohutným bojovníkom. Okamžite som v ňom spoznala mongolského veliteľa, ktorý zavraždil barónku Bereovú a prenasledoval ma až do jazera. Cítila som, že ma hľadá. Povedal mi to nejaký vnútorný inštinkt. Neskrývala som sa. Všetky dievčatá mali sklonenú hlavu a zatvorené oči, no ja som mala hlavu hrdo vztýčenú a čakala som, kým sa naše pohľady stretnú. Okamžite ako zbadal môj drzý úsmev sa jeho hlučné kroky vybrali rýchlou chôdzou za mnou. Vtedy všetka moja začiatočná odvaha vyprchala a keď stál priamo nado mnou, už som mala hlavu sklonenú ako ostatné dievčatá.
"Nasleduj ma, perla z Európy," oslovil ma. Zatvorila som oči. Vedela som, že to hovorí mne, no predsa som ostala nehybne sedieť. Až keď ma chytil za ruku a potiahol tak prudko až som stála na nohách som otvorila oči. Prebodol ma pohľadom a pokračoval dokonalou slovienštinou.
"Nasleduj ma!" zvýšil hlas. Teraz som nemohla neposlúchnuť. Trasúcimi sa nohami som sa vybrala po stopách bojovníka von z miestnosti plnej mladých dievčat. Cestou som si bojovníka poriadne poobzerala. Po celom tele bol veľmi svalnatý, jedno lýtko mal hádam také veľké ako ja obe stehná dokopy! Rovnako pevné mal aj ruky, dokonca i krk! Tmavšiu kožu mu prelínali bledé čiary, jazvy. Mal ich mnoho. Po rukách i nohách. Určite aj na hrudi, ktorú mal skrytú pod ľahkým brnením. Dlhé čierne rovné vlasy mal vzopnuté v cope. Cítila som z neho mužskú arómu, ktorá mi dráždila zmysli. Chcela som sa ho dotknúť a rukou kĺzať po tých jazvách...
Mohutné dvere sa zabuchli. Ani som si nevšimla kedy sme vyšli z miestnosti! Ocitli sme sa na priestrannej chodbe s mnohými svietnikmi a obrazmi. Dlaždice na chodbe boli svetlé, pieskovej farby po krajoch s hnedými ornamentmi.
Otočil sa mi tvárou v tvár. Stáli sme od seba vzdialený takmer jeden meter. Jeho šikmé oči si ma premeriavali od chodidiel až po čelo. Mal spaľujúci pohľad. Až teraz som si všimla, v čom bol iný. Od ostatných Mongolov sa líšil farbou očí. Jeho oči boli výrazne zelené niekedy až s hnedastým odtieňom, obrúbené čiernou. A neboli tak šikmé ako ostatných. Tie jeho boli takmer normálne! Z toho vyplývalo len to, že jeden z jeho rodičov nebol Mongolom. Ani som si to neuvedomila, ale inštinktívne som o krok ustúpila.
"Neboj sa ma, prekrásna perla. Neublížim ti," prehovoril.
"Kde ste sa naučili našu reč?" spýtala som sa potichu.
"Moja matka pochádzala z Uhorska."
"Pochádzala?"
"Otec ju zavraždil, keď som mal šesť rokov, pretože ma nechcela pustiť k vojenskému výcviku." Po jeho slovách nastalo asi minútové ticho, ktoré som prerušila otázkou visiacou vo vzduchu.
"Čo odo mňa chcete?"
"Chcem teba."
"Prečo? Veď ja som len obyčajná služobná..." Spravil ku mne dva rýchle kroky, chytil ma okolo pása a pritlačil k blízkej stene za mnou. Pritlačil ma vlastným telom a vystrel obe ruky. Dostal ma do pasce. Jeho pery sa takmer dotýkali mojich. Cítila som na tvári jeho mätový dych. Bolo by to očarujúce, lenže tlačil na mňa takou silou, že som pomaly strácala kyslík.
"Vaše primitívne delenie národa ma nezaujíma! Akoby si mohol niekto zaslúžiť svoju pozíciu len tým, že sa narodí! U nás si postavenie v krajine ľudia musia zaslúžiť! Každý je tým, na čo má, samozrejme okrem cisára. Ten je jedinou výnimkou, vďaka jeho urodzenej modrej krvi. Veď ani ja som sa generálom nenarodil! Stal som sa ním až po pätnástich rokoch v službe!" Boli sme pri sebe tak blízko a on predsa kričal. Zúrivosť mu sršala z každej bunky jeho tela. Až keď mi zazrel v tvári bolestný kŕč, odo mňa odstúpil. Konečne som sa mohla nadýchnuť! Škaredo som na neho zazrela. Chcel ma len pohladiť po vlasoch, no ja som odstúpila.
"Prepáč mi to, prekrásna perla. Ale aspoň už vieš, že sa ma neoplatí nahnevať. Následky sú kruté." Ignorovala som jeho poznámku a snažila sa jeho pozornosť otočiť opäť na niečo, nad čím musel premýšľať a spomínať.
"V koľkých rokoch ste vstúpili do vojska medzi skutočných vojakov?"
"Keď som mal deväť, po troch rokoch výcviku."
"Chýba vám matka?" Videla som, že som trafila vedľa. Opäť v ňom vzbĺkol hnev. Radšej som rýchlo pokračovala. "Moja matka síce stále žije, ale som od nej odlúčená už viac ako rok. Naposledy som ju videla pred Novým rokom. Chýba mi. A teraz, keď si predstavím, že som tu a už nikdy ju neuvidím..." Zlomil sa mi hlas. Generál sa ma opäť snažil pohladiť, no ja som znova ustúpila.
"Sľubujem ti, prekrásna perla zo západu, že svoju matku ešte uvidíš. O to sa sám postarám." Utrela som si slzy.
"Nikdy nesľubujte nič, čo neviete splniť." Usmial sa po mojich opovážlivých slovách. Vystrel ku mne svoju veľkú ruku.
"Poď so mnou, perla moja. Poď do mojich komnát." Oči sa mi rozšírili úžasom. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.
"Odmietaš ma?!" Opäť sa rozzúril.
"Matka vás nenaučila, že my si vážime nedotknutosti panien?! Ak budem vaša, tak ma už žiadny muž nikdy nebude chcieť. A ja túžim po rodine, po deťoch..." Slzy sa mi začali kotúľať po bledých lícach.
"Ak nebudeš moja, tak v háreme sa staneš milenkou všetkých mojich vojakov!" vykríkol. "A nakoniec aj tak budeš moja!" Zaťal päste. Videla som, že ma chce udrieť. Nespravil to. Nezdvihol ruku a neobdaril ma zaslúženým trestom.
"Dobrovoľne sa neoddám žiadnemu mužovi." Vyhlásila som potichu, no znelo to skôr ako zúfalá prosba, než vyhlásenie.
"Tak mi aspoň povedz svoje meno, perla moja. Chcem poznať ženu, ktorá sama príde za mnou, aby som ju pomiloval!"
"Meno ženy, ktorá vás nenávidí najviac zo všetkých je Sofia!" Teraz som chcela udrieť ja jeho. No moja dlaň by ho tak maximálne pošteklila.
Našu hádku prerušil mních v bordovom plášti, ktorému spod kapucne vykúkali dva pramene bledo vlasých kučier.
"Vážený pán generál, vaša ctená manželka si žiada vašu pozornosť." Teraz rozčúlil generál mňa.
"Vy úbožiak! Ste len odporné zviera! Máte manželku a vy sa opovažujete...!" Kričala som na neho mnoho nadávok a obvinení, ktoré som počúvala ako malá od susedov. Zastavil ma až nežný bozk na čelo. Stíchla som a s veľkými očami červenými od plaču som sa na neho pozrela.
"Do skorého videnia, moja najkrajšia perla Sofia." Tie slová sa ešte dlhé minúty ozývali priestrannými chodbami. Tie slová sa mi ešte dlhé hodiny ozývali v hlave.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kallia Kallia | Web | 14. srpna 2011 v 13:08 | Reagovat

oooo sááákra!! sákra, sakra, sakra! asi jsem se do toho týpka zamilovala :D ne, dělám si srandu, ale je to kouzelné! přímo... ach, něco takového jsem ještě nečetla a jsem hodně zvědavá na to, jak to bude pokračovat :)
moc se těším na pokračování a doufám, že tnetokrát to nebude tak dlouhá doba... prosím prosím ;))

2 Aiko Aiko | Web | 14. srpna 2011 v 13:28 | Reagovat

ou jééjéé :D :D Tak táto kapitola mi pripomína tie erotické historické romány, ktoré čítajú staré dievky a oddávajú sa predstavám :D :D Neber to v zlom, páčilo sa mi to ;-) Bolo to také energické a také...proste čtivé :D teším sa na pokračovanie :)

A ďakujem za ten komentár u mňa ;)

3 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 14. srpna 2011 v 14:53 | Reagovat

A už vieme,perla :D máš nápadníka, :D budúceho milenca :D možno manžela,jak sa umnúdri v tej svojej polomolgovskej hlave :D zaujímavý týpek..že sa nič nedeje? :D máš už lásku :D to sa niečo fakt že deje :D gratuĺujem :D ...bolo to pekne napísané :] páčilo sa mi to,zaujímavá téma, toto bolo vždy tŕnom v mojom oku, keďže sa tu ženy opäť utláčajú :P som zvedavá :] zobrala si to za správny koniec,no :] a tiež mi to pripomína tie historické romány :] fakt je to príbeh :] teším sa na pokračovanie :]

4 Laira Laira | 14. srpna 2011 v 18:21 | Reagovat

moooc super čteníčko ...

5 Pauline Pauline | Web | 14. srpna 2011 v 18:25 | Reagovat

Nádhera..těším se moooc na další kapitolku !!! :)

6 ♥  AFFS ♥  KaČ!SsEk ♥ AFFS ♥ KaČ!SsEk | Web | 14. srpna 2011 v 19:06 | Reagovat

U vás na blogu je vždy tak krásné čtení ! =) ... Prostě paráda ;)

7 Ronnie Ronnie | Web | 15. srpna 2011 v 17:38 | Reagovat

Tvoja logika je úplne správna! Veď o to v knihách a poviedkach ide - nevybaliť všetko hneď na začiatku, aj keď niekedy je zaujímavá aj opačná šanca :D
Tento diel bol super, podľa mňa asi najlepší so všetkých, pretože sa tam konečne aspon NIEČO stalo! :D Na začiatku som trošku očakávala, že aspoň tento generál bude milý, ale úplne si mi to skazila :D Mala som brať na vedomie tvoje varovanie... ináč, budem šťastná, ak bude v tejto poviedke nejaký dobrý chlap!! :D
Každopádne, píš ďalej, zatiaľ sa to rysuje celkom sľubne ;)

8 Elisis Elisis | Web | 18. srpna 2011 v 15:03 | Reagovat

Sofie je hodně odvážná, koukám. z takového chlapa jak hora, který navíc zabil spoustu lidí bych měla spíše strach. Ale generál se do ní očividně zamiloval. Pomalu se to začíná dostávat do názvu příběhu :-) Tato kapitola byla hodně zajímavá, jdu na další :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama