6.KAPITOLA-To sa dalo čakať...

9. srpna 2011 v 15:45 | LonelyGirl |  Na zbláznenie!
Takže, tu máte ďalšiu kapitolu a ďakujem mojim verným čitateľom, ktorí si nájdu čas (viem, že ho je v poslednej dobe strašne málo) a čítajú moje kapitoly :) :* a prepáčte, povedala som, že to tu dám včera, ale nejako sa mi nechcelo :D :D :)



Natiahol ruku k mojej tvári.
"Nechytaj sa ma," zašepkala som a s radosťou som sledovala jeho ublížený výraz. No a čo. Nech aj on chvíľu trpí. Postavila som sa z kresla a obišla som ho. Proste potrebujem niečo robiť a keďže bitka v tejto chvíli neprichádza do úvahy, pochodovanie hore-dolu po obývačke je celkom správne vybitie mojej energie. Myslím.
"Dôvod prečo som ti to nepovedal je smiešny." Neveriacky som naňho pozrela a keď si to všimol, radšej rýchlo pokračoval. "No dobre, zase zlý výber slov. Ja som si len myslel, že ak to na teba vybalím hneď takto, tak mnou budeš opovrhovať. Mnou a celou mojou rodinou. Moja nevlastná sestra bola závislá na drogách a jej otec je môj otec. A to všetko sme sa dozvedeli v priebehu dvoch týždňov. Ešte stále je to pre nás obrovský šok. Vieš, na začiatku, chcela len nejaké peniaze, že vraj má na to právo. Samozrejme, nikto z nás jej nechcel veriť až kým sa nespravili skúšky na určenie otcovstva. Je zvláštne, ale keď máš peniaze, aj takéto testy ti spravia za pár hodín. Páni, to znie jak z filmu." Zasypával ma informáciami tak rýchlo, že som ich ani všetky nestíhala zachytávať. " Avšak, pred pár dňami bola tu a porozprávala nám celý príbeh. Najvtipnejšie, ironicky, bolo, keď si na Tanyinu mamu otec spomenul. Neverila by si, aký záchvat dostala moja mama kým jej nevysvetlil, že mal devätnásť a zľakol sa. Myslel si, že Tanyina mama proste išla na potrat a odvtedy sa nevideli ." Znova som po ňom hodila pri spätnom otáčaní pohľadom a všimla som si, ako zamyslene sa tvári. "Vlastne to ešte nikto známy nevie. Ani susedia. Naši sa strachujú o svoju reputáciu. Nevedel som, či ti to môžem povedať, ale chcel som, naozaj," keď stíchol, pozrela som sa znova naňho.
"Ty si myslíš, že som s tebou pre peniaze alebo kvôli reputácii?" Tak ma zaskočil, že to neznelo ani nahnevane, ako skôr prekvapene.
"Pre boha, jasné, že nie. Ako ťa to napadlo Alex? Tak som to nemyslel. Ja som len chcel, aby si si nemyslela, že budem rovnaký ako Tanya. Alebo hocikto z mojej rodiny."
Tak takýto chaos som v hlave ešte nemala. Stále som sa prechádzala, ale už nie preto, aby som si vybila nahromadenú energiu, teraz som už nemala silu na nič. Potrebovala som si to v hlave poriadne ujasniť. Na jednej strane som sa cítila trošku zahanbene, to čo prežívajú musí byť naozaj strašné a osobne by som niečo také zažiť nechcela a moja reakcia možno bola trošku prehnaná. Trošku dosť. Avšak na druhej strane som sa cítila aj trochu urazene a nahnevane. Mal mi to povedať. Toto nie je niečo, čo sa dá predýchať a hlavne vtedy, ak o ničom nevieš a v telefóne počuješ takéto dosť zavádzajúce slová. Vzťah by mal byť založený na úprimnosti a dôvere. Prestaň! Dobre vieš, že aj ty pred ním tiež niečo tajíš! Prečo by nemohol tiež? Nie, to je iné. Moja situácia by neohrozila náš vzťah. Nemal by dôvod správať sa tak, ako som sa správala dnes ja. A ja som na to mala pekelne dobrý dôvod. Komu by napadla hneď na um bývalá narkomanka alias Johnnyho nevlastná sestra?
"Johnny," ozvala som sa nahlas a môj hlas ma prekvapil. Znel unavene, veľmi unavene. "Verím ti," takáto historka by sa asi len ťažko vymýšľala, keď na vysvetlenie máte päť minút. A Johnny nie je klamár. Teda aspoň môžem určiť, že práve v tejto chvíli mi neklamal. Zodpovedá tomu jeho hlas, oči dokonca aj to, ako ospravedlňujúco sa tváril, kým sa na jeho tvári neobjavil šťastný úsmev, ktorý, tipujem, majú na svedomí moje predchádzajúce slová. "Ale ja si zaslúžim vedieť takéto veci, rozumieš? Potom sa správam... No, tak ako sa správam. Viem, že sa ti bude ťažko odpúšťať to, ako som vyvádzala a máš plné právo mi to aj vyčítať. Prepáč mi. Ale komu by hneď napadla taká absurdná vec?" Zakrútila som hlavou a keď som chcela pokračovať v ospravedlňovaní sa, zdvihol prst. Zamračila som sa.
"Odpustím ti, keď ty odpustíš mne. Teraz viem, že keby som ti to bol povedal hneď, pochopila by si ma. Som debil. Nič z tohto sa nemuselo stať a teraz sme v pokoji mohli pozerať film, ktorý si vybrala." Rýchlo sa natiahol po nejaké dévedečko, ktoré ležalo na stole. "Vážne si ale vybrala toto?" opýtal sa prekvapene a so zdvihnutým obočím mi ho otočil ku mne. Podľa názvu som nevedela o čo ide, ale tipujem, že to bude nejaký horor. No čo už. Rozpačito som sa zasmiala a pokrčila som plecami. Stále ma trápilo, ako som sa správala. A že sa mi nezdôveril, kým mohol. Ostal vo mne malý nepokoj, pretože som si uvedomila, aký som pokrytec. Od neho vyžadujem úprimnosť a dôveru a pritom ja sama pred ním niečo skrývam. Niečo, čo nechcem, aby sa niekto, hocikto, vôbec dozvedel. Nikdy...
Postrehla som, ako sa Johnny opatrne pohol smerom ku mne. Stála som pri drevenej vitríne, v ktorej sa leskol krásny bielo-zlatý porcelán. A pravdepodobne aj poriadne drahý. Keď bol odo mňa vzdialený už len na pol kroka, neurčito sa na mňa zahľadel.
"Už sa ťa môžem dotknúť?" opýtal sa nesmelo a ja som sa len ospravedlňujúco usmiala. Ako som vôbec mohla chcieť, aby trpel? A hodila som sa mu okolo krku.
"Milujem ťa. Navždy." zašepkal, ale stále ma tuho objímal. Cítila som, že ešte stále drží v ruke ten film.
"Aj ja ťa milujem," skľučujúco som sa usmiala na jeho hrudi a stisla som ho ešte pevnejšie. Práve v tejto chvíli si ho ja zaslúžim najmenej. "Pekne som to zamotala," mrmlala som do mikiny, ktorú mal na sebe.
"Už sa to odmotalo. Choď si sadnúť, pustíme si film," povedal sprisahanecky a pobozkal ma na nos. Náhle vo mne splanula malá nádej, že dnešný večer by sa dal ešte zachrániť. Utekala som ku gauču a bruchom som sa naň hodila. Ešte stále mi je zima, zvláštne.
Johnnyho som počula na chodbe a cestou tam mi zažal svetlo. Ani som si nevšimla, ako sa zotmelo. Koľko už je hodín? On zrejme si vyzliekal svoju šedú bundu, ktorú si obliekol predtým, než vyšiel za Adamom von. Prevrátila som sa na chrbát.
Hm.. Adam. Čo mal znamenať ten jeho výraz a jeho správanie sa, keď som sa pri nich dvoch dnes objavila? Ten jeho zvláštny pohľad, keď som vyhlásila, že ma odvezie domov? A prečo som sa vlastne správala tak hlúpo? Ako som mohla dopustiť, aby nejaká tajomná neznáma mohla poškvrniť moju vieru v Johnnyho?
Sprudka som vydýchla a zakrútila hlavou. Kto má tým chlapom rozumieť? A kto má rozumieť sám sebe?
"Nad čím tak úporne rozmýšľaš?" zasmial sa Johnny, keď vychádzal z druhej strany miestnosti. Išiel z kuchyne a niesol pred sebou misku čohosi veľmi dobre voňajúceho.
"Pukance," vykríkla som nadšene. Chvíľu som rozmýšľala nad svojou blbou reakciou a rozosmiala som sa spolu s Johnnym, ktorý práve vkladal do prehrávača film. "Vlastne, som rozmýšľala nad Adamom. Ako sa dnes správal..." ani som nedokončila svoju vetu, pretože Johnnyho nahnevaný výraz ma trochu zaskočil.
"S Adamom sa zajtra musím vážne porozprávať." Viac k tomu nepovedal nič. Ale jeho pohľad mi niečo pripomínal.
"Ty žiarliš?" Rozosmiala som sa. Pre boha, to snáď nie je možné. Neviem si predstaviť, akoby som vôbec mohla niekoho zaujímať a už vôbec nie Johnnyho najlepšieho kamaráta, keď sa poznajú už od detstva. Nezaujímam nikoho okrem Johnnyho. Vlastne, dosť ma prekvapuje, že zaujímam aj jeho, hlavne keď vlastne vie, aká viem byť hrozná a hysterická.
Ale Johnny akoby vedel, nad čím rozmýšľam. "Aj keby som žiarlil, prekvapuje ťa to? Vôbec sa nečudujem nikomu, kto po tebe túži." Tak nad tým som sa rozosmiala ešte viac. "Prosím ťa, ja to myslím vážne."
"A práve preto sa smejem. Že to myslíš vážne.." tlačila som zo seba slová medzi záchvatmi smiechu.
Prevrátil oči a zdvihol ma, aby si sadol tak, že som mu hlavu položila do klina.
"Aj tak musím ísť za ním. Dnes sa mi sťažoval, ako málo sa mu venujem, chudáčikovi, takže v najbližšej dobe spolu niečo podnikneme. A zabudol som mu dať tie cédečká..." hladkal ma po tvári a pozeral mi priamo do očí. Náhle ma prešla všetka sranda. Sklonil sa a na pery mi vtisol veľmi sladký bozk, ktorý som mu s radosťou oplácala. Nádherný pocit, keď viem, že sa s ním nemusím dnes vôbec rozlúčiť. Že to, čo sa dnes stalo s Tanyou bolo len nedorozumenie a že tento večer nie je taký stratený, ako som si myslela. Mykla som sa, keď sa z reproduktorov ozval strašný výkrik. Úplne som zabudla na film.
Johnny sa zasmial a jednu ruku mi položil na brucho, druhú si založil za hlavu a zadíval sa na telku. Chvíľu som sa ešte dívala na jeho uvoľnenú a šťastnú tvár, a potom som sa tiež otočila v snahe odhaliť, čo to je za film. Bŕŕ, až ma striaslo, keď som si všimla, že to vôbec nie je strašidelné, ale vyslovene nechutné. Samá krv a vnútornosti. Fuj.
"Vieš, som rada, že je to takto, a že dnešný večer ešte nie je taký zničený, ako som si pôvodne myslela." Vyjadrila som svoje dosť šťastné pocity nahlas. Vôbec som nevnímala film, ale jeho prsty, ktoré mi po celom bruchu kreslili rôzne neviditeľné obrazce. Bolo to príjemne šteklivé a zjavne celkom mimovoľné z jeho strany.
"Áno, chápem čo tým chceš povedať. A netráp sa už, prosím ťa. Ani si nevieš predstaviť, aký som teraz šťastný." Pozrela som naňho a všimla som si, že sa díva na mňa. Tým vďačným a oddaným pohľadom. Miluje ma tak, ako ja jeho. Naradostene som sa usmiala, proste som si nemohla pomôcť a prikývla som.
Ľavou rukou mi stále prechádzal po bruchu, zatiaľ čo pravou sa mi jemne dotkol pier. Zachvela som sa a zavrela som oči. Pustený film už nevnímal ani jeden z nás.
"Tak rozmýšľam, že by sme sa mali poriadne uzmieriť. To znamená, že by som ti mal hneď teraz ukázať, čo som myslel tým, že pri filme sa toho dá urobiť strašne veľa..." Rýchlo som otvorila oči a zazrela som vlastný vzrušený pohľad odzrkadlený v jeho vzrušených očiach. Kým to hovoril, ruku mi vsunul do nohavičiek a jeho prsty nahmatali miesto, kde sú viac ako vítané.
Túžobne som zavzdychala a pritiahla som si jeho tvár bližšie k sebe. Tak takéto uzmierovanie sa mi páči...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 9. srpna 2011 v 18:09 | Reagovat

PrEsNe..zA TaQeTo pIsaNiE by som vraždila :D Minule som narazila na blog..kde baba písala celé..celučičké články takýmto spôsobom :D Nechápavo som pozrela..že "čože?..to nemôže myslieť vážne" :D
nemáš rada pekné počasie? :D ale to je detail..ved nemôžme mať všetci radi to isté..To by bola nuda..:D Ja neznášam slnko..len ked idem ráno busom do školy..a ono mi tá sviňa celý čas svieti do oči :D

A tento diel super..super :D bitka že neprichádza do uvahy?..ale čo by :D aspoň by bola sranda! :D
ale som rada, že sa to takto vyjasnilo..x).. a ten koniec..dobrý :D a bolo po filme :D

2 ..::GirL WiTh SmiLe =):.. ..::GirL WiTh SmiLe =):.. | Web | 9. srpna 2011 v 18:09 | Reagovat

[1]:ups..zlé meno :D

3 Sofia P. Sofia P. | Web | 9. srpna 2011 v 19:39 | Reagovat

joooj,skvelá kapitola :)! Ja som vedela, že ty to proste uhráš (vlastne upíšeš :D) :D
hmmm.. neviem, či bol taký seriál, ale tiež mi to je teraz povedomé nejaké :D
vieš, ono boli knihy aj pred týmto, toto je akože voľné pokračovanie. Ale mamu nemá, pre neviem čo :D
hhh, tak to sa teším s tebou, keď ideš konečne na Harryho :).. uži si sexy rebelského Voldyho :) :D

4 klikli2 klikli2 | Web | 9. srpna 2011 v 22:49 | Reagovat

Vuuu, taketo udobrovanie, no to jej ted averim ze sa apcilo. Juj, uz chcem dalsiu. :D

5 Kirawa Kirawa | Web | 10. srpna 2011 v 21:42 | Reagovat

muhahaha....som rada, že som sa konečne dostala k tejto kapitolke a pýtam sa hneď kedy bude ďalšia ?:D

6 Aiko Aiko | Web | 11. srpna 2011 v 22:22 | Reagovat

čo povedať?? :D :D aj ja chcem!!!

7 Květoslav Květoslav | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 9:47 | Reagovat

Super, tenhle blog je celkem zajímavej. Jdu ještě něco počíst....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama