There´s no solution

20. července 2011 v 20:11 | LonelyGirl |  Úvahy
Život nie je jednoduchý. Koľkokrát Ti podsúva znovu a znovu, ďalšie a ďalšie prekážky pod nohy? Koľkokrát sa potkneš a spadneš? A rovno na hubu?! Čo spravíš potom? Ostaneš tam ležať? Ako posledná troska? Vzdáš sa a necháš sa pohltiť zúfalstvom, beznádejou, smútkom a depresiou? Pochybujem. Ty vstaneš, a pôjdeš ďalej a vôbec Ti nebude záležať, že keď spravíš ďalší krok, môže to znamenať ďalší pád, ďalšiu ranu. Sám život Ti nedovolí skoncovať s ničím, a môžeš to chcieť neviem ako veľmi. Ty sa nevzdáš! Život je boj!


**(Bola by som rada, keby ste so počas čítania pustili toto. Pretože je to nádherná pesnička. Dokonalé slová. Dokonalá skupina. Keď počúvam ich pesničky, cítim sa inak. Stále rovnako a zároveň inak. Vtedy cítim, že je možné všetko, že sa raz niečo stane, a mne bude lepšie, a zároveň horšie....)**

**(Dúfam, že vás neunudím na smrť. Zase mám svoju pochabú náladu...)**


Život je boj....Je zvláštne, že to hovorím práve ja. Ja, ktorá si medzi spoločnosťou a samotou vyberie samotu. Ja, ktorá si medzi bolesťou a apatiou vyberie bolesť. A prečo? Pretože ak som si bolesť spôsobila ja sama, ja by som aj mala niesť dôsledky svojich činov. Ja by som mala platiť za to, čo som si sama spôsobila. A hoci by to aj nebolo mojou vinou, trpela by som tiež, pretože mi to možno niekto tak predurčil. Možno je v mojom živote napísané nebyť šťastná. Dobre, nech sa páči, keď to niekomu prospeje. Koľkokrát som zažila ten neskutočne vzácny pocit šťastia? A koľkokrát som hneď za ten trpký pocit aj zaplatila? Na líciach cítim niečo mokré. Dve slzy, to je len jeden pár so všetkého môjho zúfalstva, ktorý sa predral na povrch. Tak sa pýtam, dokedy budem schopná sa ešte pretvarovať? Jeden úsmev napravo, jeden naľavo a som vyčerpaná. Nestačí, keď celé ľudstvo zhodí svoju masku? Keď ja konečne zhodím svoju masku dobrej nálady? A vari sa ešte oplatí pred niekým sa pretvarovať? Veď komu na mne vlastne záleží?

A hoci sa človek akokoľvek snaží so všetkým skoncovať, nejde to. Tak, ako je to napísané hore. Život Ti to nedovolí. Na to je až príliš krutý, aby mohol dopustiť to, že sa pred ním schováš. A aj tak to niekto spraví? To je zase hlúpy on. Pretože potom len dokážeš, aký si slabý. Aký si úbohý!
Cítiš sa pod psa? Život Ti povie "cíť sa" a ďalej Ti ubližuje. Cítiš sa šťastný? Povie Ti "ak znešieš následky". V istom ohľade to dáva zmysel, zvláštna rovnováha medzi nedokonalými ľuďmi. Tak dúfam teda aspoň, že je niekto šťastný aj za mňa a poriadne si to užíva. Žiadny sarkazmus.

Som smutná. No a?
Som deprimovaná? No a?
Som hlúpa? No a?
Som škaredá? No a?
Som nešťastná? Tak mi treba!
Som to stále ja.



Neberiem do ruky žiletku. Nejdem sa zabiť.
Nehltám tabletky. Nejdem sa zabiť!
Nekladiem si na krk slučku. Nejdem sa zabiť!
Neskáčem z mosta. Nejdem sa zabiť.
Nehádžem sa pod vlak ani auto. Nejdem sa zabiť!
Neprosím nikoho o smrť. Nechcem sa zabiť.
***
Ja dokážem, že som dosť silná, aby som prežila aj takto!!!
Jedného dňa sa ukáže, že všetká tá bolesť je na niečo dobrá.
..Aj keď tomu neverím..




Mimochodom, ak by vás zaujímali slová pesničky, tu sú...

Tu nie je riešenie

Možno nič iné už nebude tak jasné
ale možno je to len moja obava
a práve pre 1 deň,túžim aby som mohol zmiznúť
a zober ma ďaleko odtiaľto
možno nenájdem nič nové
možno skončím blbo práve ako ty

tu nie je riešenie
vyveď ma z môjho presvedčenia
Je môj vlastný zmätok realita či ilúzia?
Som mimo mojej mysle?

Neustály tlak,ktorý udržiava moje visenie
to urobilo,že sa cítim tak prázdny

Je to viac než všetko,že som mohol niekedy byť
Čo si inak mohol zo mňa zobrať?
Súvisí to ďaleko viac
Nechci robiť rovnaký omyl

tu nie je riešenie
vyveď ma z môjho presvedčenia
Je môj vlastný zmätok realita či ilúzia?
Som mimo mojej mysle?


Zobralo ma to tak dlho,kým som zistil
je to v poriadku tu predo mnou
Príliš zatvorené,aby si videl
Ktoré myšlienky boli pravdivé
Vidím to cez to čo ťa zabíja

tu nie je riešenie(nemôžem vidieť)
vyveď ma z môjho presvedčenia
Je môj vlastný zmätok(ktorý cítim)
realita či ilúzia?
Som mimo mojej mysle?

tak možno nič iné už nebude tak jasné
ale možno je to len moja obava(som mimo mojej mysle)
a práve pre 1 deň,túžim aby som mohol zmiznúť
a zober ma ďaleko odtiaľto(som mimo mojej mysle)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Infinity Infinity | Web | 21. července 2011 v 0:06 | Reagovat

Ty jednou určitě budeš šťastná. :)
A moje povídka by měla mít pokračování zítra :))

2 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 21. července 2011 v 0:16 | Reagovat

Krásne napísaný článok..Od začiatku až do konca.. A súhlasim hádam v každom slove.. A skvelá pesnička! !! <33

3 Aiko Aiko | Web | 21. července 2011 v 12:55 | Reagovat

Keď som to čítala, mala som pocit, že čítam o sebe. Presne takýto pocit som prežívala veľmi dlho a skončil len pred niekoľkými mesiacmi a je zvláštne uveriť tomu, že je už preč... Chcem ti však povedať, že veľmi dobre viem, čo zažívaš a rozumiem ti, pretože ja som tým takisto prechádzala...ono to však raz naozaj prejde! ani ja som tomu neverila a naozaj sa to stalo. Takže neboj sa...ono to časom zmizne, aj keď ten čas je niekedy až príliš dlhý...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama