Na zbláznenie! 5.KAPITOLA- Šok!

29. července 2011 v 13:28 | LonelyGirl |  Na zbláznenie!
Dopredu som tento jeden článok prednadstavila, pretože dnes sa tu celý deň nebudem môcť ukázať. Nebudem tu môsť ani páchnuť :D (toto som vždy chcela povedať...) keďže moje ďalšie dve najúžasnejšie spoluadminky si dovolenkujú na ostrovoch a ja im len ticho závidím, keďže tu slnko ani nežmurkne, nebude tu z nás nikto...( Christine, kde si? :D ) a uvidím ako sa mi sem podarí zajtra prísť, pretože spím u spolužiačky a pôjdeme oslavovať hody :D :D teším sa... aspoň zabudnem na toho, kto sa mi po dlhom čase ozval :/ ja nechápem, prečo mi to robí.. to je jedno..
Tu máte teda ďalšiu kapitolu a hádam sa vám bude aj páčiť.. ja si nie som ničím už istá.. ďakujem všetkým, čo toto čítate :) :*


Prajem vám pekný deň :* :) Adiós amigos...

Prosím? Je toto snáď nejaký zvrátený žart a za chvíľu tu nabehne skrytá kamera? V nemom úžase som ostala zamrznutá stáť a vyciveným výrazom som sa dívala pred seba, hoci som nič nevnímala.
Posadol ma taký hnev, že som nebola schopná sa ani rozkričať a veľmi som to chcela. Toľko nadávok mi schádzala na myseľ , o niektorých som ani nevedela, že ich ovládam. Dokonca ma nejaké napadli aj v cudzom jazyku. Slečna v telefóne sa však stále doprosovala Johnnyho. Jasné, to sa nemohla ozvať skôr, než som zo seba spravila poriadnu naivnú kravu a vyspala sa s ním? Cítim sa tak nemožne. Nepomyslela som, že môže byť rovnaký ako Adam. Jasné, je pekný, ale myslela som si, že je so mnou spokojný, a že ma ľúbi. Očividne sa dá v každom človeku sklamať. Úboho podpriemerná baba, ako som ja, sa zrejme práve prebudila so svojej krásnej rozprávkovej idylky. Koľko to už trvalo? Od začiatku, čo sme sa spolu začali stretávať mal už aj iné?
Naštvane som sa nadýchla, radšej som prehltla všetky tie urážlivé slová, ktoré sa mi konečne už-už drali z úst a namiesto toho som naoko milým a sladkým tónom odpovedala. "Neboj sa, aj na teba príde rad."
Počula som slabé "Ou" a už som vzpriamene kráčala k dverám. Počúvala som, ako sa tí dvaja bavia a ešte viac ma to naštartovalo. Aký je nevinný. Sarkazmus sršal z každého jedného slova mojich myšlienok. Rýchlo som na seba obula svoje čierno-sivé poltopánky na vysokom opätku, ani som sa neunúvala ich zapnúť a otvorila som dvere dokorán. Adam, ktorý stál za nízkym plotom, ma zazrel a výraz, ktorý sa zjavil na jeho celkom peknej tvári by ma pobavil, keby nie som práve na smrť vytočená. Bola to zmes údivu, očarenosti, prekvapenosti a strachu. Ten strach zrejme pramenil z môjho výrazu. Musel byť poriadne nebezpečný.
Johnny sa ku mne otočil, zrejme aj jeho prekvapil Adamov výraz a keď ma zbadal, obočie sa mu stiahlo obavami.
Pomaly som si to k nim šinula po hnedom chodníku a telefón som si držala od tela predo mnou na dĺžku svojej ruky. Akoby ma mohol niečím nakaziť.
Chladne som sa na Johnnyho pozrela a hnev bol doslova počuť z každej jednej hlásky, ktorá zo mňa vychádzala. "Johnny, slečna ´potrebujem ťa´ to už bez teba, myslím, nemôže vydržať. Súdim podľa jej tónu akým to hovorila. Tak, prepáč, ale idem sa prezliecť." Ku koncu som to už nezvládala a hlas sa mi lámal od potlačovaných emócií. Adam prekvapene zapískal.
Johnny ma vyjavene sledoval, akoby nemohol uveriť vlastným ušiam. Mlčky si bral svoj mobil z mojej ruky, ale postavil sa mi do cesty, aby som sa nemohla vrátiť dnu.
To ma tu nechá rovno aj umrznúť? Koniec koncov, na to, že je apríl, je dosť chladno a ja tu stojím len tak v jeho kratulinkej košeli. Vôbec mi nie je zima, pomyslela som si sarkasticky keď som sa triasla ako osika.
"Téda, Alex, nevedel som, aká si dračica. Poď ku mne kočka, ja ťa zohrejem," vrhla som po Adamovi vražedným pohľadom. Všimla som si, ako na mňa žmurkol. Usmiala som sa naňho, čo, myslím, zase veľmi Johnnyho nepotešilo. Čo má ešte za problém? Počula som, ako sa ozval do telefónu. Chvíľu len odpovedal krátkymi odpoveďami, z ktorých som nič nevyrozumela a potom sa fakt na celú hubu rozosmial. Otvorila som ústa. On sa smeje a neberie ohľad na to, že po ňom každú chvíľu začnem hádzať kamene! To ma rozohnilo ešte viac.
"Alex, bejby, vyzeráš fakt sexi. Môžem si ťa odfotiť?" Obzrela som sa za Adamovým hlasom. Teraz neviem, ktorý ma vytáča viac. Asi začnem hádzať kamene rovno do oboch.
Otočila som sa a chcela som sa predrať cez Johnnyho, ktorý si zrejme zaumienil, že ma nepustí z dohľadu, kým sa poriadne neporozpráva so svojou slečinkou. Keby mal toľko slušnosti a vybavil si to, keď tu už nebudem. To ma poriadne zabolelo, keď už nebudem s ním. Asi mi práve puká srdce.
Fajn, otočila som sa k plotu, veď čo, Adam tu má auto, ten ma zavezie domov a pre svoje veci si prídem potom. Čo na tom, ako úžasne sa mi bude doma vysvetľovať, čo mám na sebe.
"Adam, poďme, berieš ma domov. Hneď," dodala som, keď chcel niečo povedať. Šepkala som, pretože som sa bála, že ma môj hlas prezradí. Neviem čo mu skrslo hlavou, ale zrazu sa mu pohľad rozžiaril a vyťahoval si kľúče z vrecka.
"Nie," zasiahol Johnny a chytil ma za zápästie, keď som vykročila k bránke. "Au," Tak to ma bolelo. Šibla som po ňom, už uslzeným pohľadom a videla som, že sa na mňa díva so strachom v očiach. Veď sa aj má čoho báť!
"Och, nie Tanya, to nepatrilo tebe. Prepáč, ale aj tak teraz nemôžem prísť, zavolám ti zajtra dobre? Maj sa." A zavesil. Takže Tanya. Nejaká striptérka či čo? Bože, ako ju nenávidím. Zobrala mi to jediné, čím som si kedy bola istá? A volala ho k sebe, hej? Myslím, že môj hnev dosiahol hranicu bodu varu! Zároveň som si skľučujúco spomenula na to, ako som ešte pred pár hodinami dokázala vtipkovať na tému "ďalšie kočky a jeho košele".
"Miláčik prosím ťa, čo to robíš? Čo si myslíš? Veď neplač, láska moja." On má ešte toľko drzosti, aby sa so mnou takto rozprával? Ale zaskočil ma. Čo to chce zahovoriť? Zrejme som mala veľmi zmetený pohľad, pretože ma druhou rukou objal okolo pása a ťahal ma smerom k domu. Aj zovretie jeho druhej ruky trošku povolilo, asi si uvedomil, že ma to bolí. Neprotestovala som, keď ma takto držal a ťahal ma naspäť dnu. Vychutnávala som si to, ale zároveň ma hneval fakt, že si zo mňa robil hračku.
"Do pekla Matej, kto to bol? Povieš mi to už, nech môžem pokojne odísť?" Hlas mi preskakoval a na posledných slovách mi úplne zlyhal. Vôbec sa necítim na pokojný odchod. Plač ma premohol, je to hlúpe. Rýchlo som sa striasla jeho rúk a postavila som sa na tretí schodík vedúci na verandu domu. Aj tak som sa mu nedívala priamo do očí, stále som musela mať trochu zaklonenú hlavu. Ponižujúce.
Lenže Johnny bol ticho. V očiach mu bolo vidno obavy, hnev a sklamanie, kým jeho pery sa triasli, akoby bojoval s nutkaním usmievať sa. Usmievať! Ha! Odporne som naňho cez slzy zazerala.
"Adam, prosím ťa, predstavenie sa skončilo. Zajtra ti zavolám." Hovoril to dosť unaveným hlasom Adamovi, ale díval sa po celý čas na mňa nežným pohľadom. Ja nič nechápem!
"Fajn kamoško. Držím ti palce. Alex, ak by si niekam niekedy chcela zviesť, som ti k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne." Johnny nahnevane zavrčal, ale Adam sa zasmial a tým sa s nami rozlúčil. Nevenovala som mu jediný pohľad, ani vtedy, keď nasadol do svojho nablýskaného čierneho Porshe a zatrúbil nám na rozlúčku. Už ho nebolo.
Stále som sa smutne a zmetene dívala do Johnnyho modrých očí a mlčala som, tak ako aj on. Cítila som ako mi po tvári nehlučne stekajú tie sprosté slzy. Ani som si neuvedomila, ako veľmi sa trasiem, keď ma Johnny rýchlo vyhnal do domu. Zaviedol ma až do obývačky.
"Miláčik, je to smiešne, ty mi naozaj neveríš? Neveríš mi, že ťa nadovšetko milujem a určite by som ti nikdy, ale nikdy, takto neublížil! Veď si spomeň, čo sme doteraz prežili! Naozaj si myslíš, že som taký?" Počula som ten naliehavý tón v jeho hlase, počula som tú trošku sklamania čo sa v ňom ozýval a cítila som tú lásku, ktorá sa nachádzala v každom jednom slove. Ale aj tak. Počula som, čo som počula. Ale je možné, že tu zase robím len zbytočné scény? Nepripúšťala som to, ale v hĺbke duše som cítila, že Johnny by mi to nikdy neurobil. Je to tak? Stále som mlčala, chcela som nad tým rozmýšľať, nad jeho slovami...
"Odpovedz mi, prosím ťa, lebo zošaliem," naliehal a chytil mi plecia oboma rukami. Trochu mnou triasol. "Alex, už sa o teba naozaj bojím!" Už mnou triasol trochu drsnejšie. Och, páni, koľko minút už ubehlo? Prudko som vydýchla, ani som si neuvedomila, že zadržiavam dych. Bolo príjemné mať zas plné pľúca. Uvedomila som si, že sĺz už ubúda, to je dobré znamenie.
"Tak kto to teda bol?!" zakričala som a vymanila som sa z jeho rúk. Hnev je dobrý, nebude vidno, ako veľmi ma to ranilo. "Ja som počula, čo som počula! A nie, neverila som, že si taký, ani teraz tomu nechcem uveriť, ale zamysli sa nad tým, ako mi teraz asi je! Ja neviem, čo si už mám myslieť!" dýchalo sa mi naozaj, ale naozaj veľmi ťažko. Nohy sa mi podlamovali, tak som sa radšej oprela o stolík. Aspoňže tie potoky sĺz ustáli.
"Alex, prosím ťa, nerob scény. Iba tu zbytočne robíš zo seba..." náhle sa odmlčal pod mojím vražedným pohľadom. Super, aspoň niekto naň reaguje.
"Čo robím zo seba?" jačala som. Popravde, ak by som nebola taká zničená, podvedená a prázdna, ako som sa cítila teraz, možno by som sa na tomto aj smiala. Koniec koncov, naša ozajstná hádka, ktorá sa netýka nejakej zbytočnosti. A susedia nás musia tiež dosť dobre počuť.
"O Tanyi som ti nepovedal len preto, pretože vzťah medzi mnou a ňou je veľmi komplikovaný. Bál som sa, ako zareaguješ, preto som to tajil a nechcel som to vyťahovať dnes a pokaziť tým tento deň.." Aha, začínam chápať. Dnes si chcel so mnou pekelne užiť a hneď zajtra ráno by mi to bol oznámil? Nemôžem dýchať. Rýchlo som si sadla do mäkkého kresla a snažila sa do seba vtiahnuť vzduch. Neúspešne. Vôbec som nemohla nájsť pľúca.
"Och nie, nie je to tak ako si myslíš. Asi som to zle vysvetlil. Tanya.. No.. Ona je moja.." poriadne si vzdychol, zatiaľ čo ja som tŕpla. "Ona je moja nevlastná sestra." Povedal ospravedlňujúco a vyplašene ma sledoval. Ale hlas mal presvedčivý.
V hlave som mala totálne prázdno. Sestra, ktorá svojmu bratovi do telefónu zvodným hlasom rada vybľakuje "Zlato, potrebujem ťa," ? Škoda, že nemám takého brata, perfektne by si spolu sadli. Počula som svoj afektovaný a umelý smiech vychádzajúci z mojich dlaní, ktoré som mala na tvári. To je teda irónia, že som to zdvihla práve ja.
"Sestra.." kývala som hlavou, aby som si ju vyčistila. Asi to pomohlo, nedokázala som myslieť na nič.
"Asi si myslíš, že je to dosť trápna výhovorka, ale je to tak. Povedz, že mi veríš." Prosil. Len ťažko sa tomu odolávalo.
"Vieš, ešte nikdy som nepočula, že by ti Sima hovorila zlato, potrebujem ťa, takým tónom, akoby to hovorila svojmu milencovi. Tak mi, prosím ťa, vysvetli, v akom svete to žije, keď chceš, aby som ostala aspoň dovtedy, kým mi to nevysvetlíš." Môj nahnevaný hlas ešte stále tlmili dlane na mojej tvári.
"Áno, je trochu iná. Zlatko, prosím." Podišiel ku mne, počula som, ako si kľakol a chytil mi zápästia. " Pochop, ešte nikdy nemala rodinu. Mama jej zomrela, keď mala tri roky. Nevie, ako sa ma správať. Ona, takpovediac.. No, práve ju pustili z protidrogového liečenia, keď asi pred dvoma týždňami vyhľadala otca. A tak sme sa všetci postupne stretli. Najprv nám, vlastne mne a Sime ani nechceli dovoliť sa s ňou zoznámiť.. Vieš, preto aj naši šli na chatu, chceli sa nejako uzmieriť... Nechcel som ťa zaťažovať.. Pozri sa na mňa." Nie, nepozriem sa, pretože ako náhle sa do tých úžasných očí pozriem, odpustím mu všetko. Protidrogové liečenie? Ja fakt čakám tú skrytú kameru. Aká irónia. A mal dva týždne, aby mi to povedal.. Doma mi neveria, zažívam tam totálne peklo, preto sa Johnny stal mojou jedinou záchranou. Samozrejme, nič, čo sa u mňa doma deje nevie, ale to je iné....Už mi neverí ani on?
Je to smiešne, ale začínam mu tú historku žrať. Moja naivita zrejme nemá konca kraja. Asi preto, že mu chcem veriť. Do istej miery, to dáva zmysel. A možno to je presne to isté dievča, ktoré som videla na fotke pred pár dňami v jeho mobile. Na fotke bol Johnny, neznáma a jeho sestra. Všetci s rovnakými očami. Spomenula som si, že keď som sa na ňu spýtala hľadal slová a ako koktal, kým niekto nezmenil tému. Rýchlo som pokrútila hlavou. Čert to ber! Aj tak je to čudné.
"Dovoľ mi položiť ti jednu otázku," dýchala som čoraz vyrovnanejšie. Johnny pozorne počúval. "Prečo mi takéto veci proste nepovieš sám od seba a prečo sa ich musím dozvedať práve v tej najhoršej chvíli, keď zo seba spravím totálnu kravu?" Pozrela som sa naňho. V očiach mal zničený pohľad, asi uhádol, že jeho "krásna" historka nie je priveľmi dôveryhodná a tento večer je zrejme úplne v ťahu. Dokonca aj keby sa z toho dievčaťa vykľula jeho nevlastná sestra...
Pre zmenu však nie je všetko moja vina. Teraz za to nesie zodpovednosť hlavne on. Zbláznim sa z neho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 29. července 2011 v 13:55 | Reagovat

ja som vedela, že sa to nejak vyrieši :D :D a vyriešilo sa *yahoo* musím sa pochváliť, že som sa fakt nasmiala pri tých opisoch je hysterčenia :D veľmi dobre si to spravila :D

2 Sofia P. Sofia P. | Web | 29. července 2011 v 15:48 | Reagovat

ty si úplne super :DD.. skvelá kapitolaaa.. úžasne si to zvrtla :D

3 ..::GirL WiTh SmiLe =):.. ..::GirL WiTh SmiLe =):.. | Web | 29. července 2011 v 18:02 | Reagovat

Fúha..tak sa mi zdá..že ja som videla len 21. diel TVD :D tým sa všetko vysvetluje :D...hádam tu 22. časť nájdem niekde na stiahnutie :D..

Včera som dočítala knihu Z blata do kaluže..a ten koniec ma ako dostal :D ja pozerám "Nechýbaju tu nejaké strany?" proste len tak koniec..Nemilosrdný koniec :D a ja som chcela vedieť čo bude dalej! :D

a toto je drsný diel xD..fuha..čo sa týka hádzania kameňov..tak byť ňou..už dávno by tí dvaja schytali šutre do hláv :D..wrr :D..teším sa na pokračko..x)..

4 Kirawa Kirawa | Web | 29. července 2011 v 20:56 | Reagovat

dobreeeee :D vysvetlenie sa mi páčilo :D fakt kapitola bola dobrá :D

5 Ronnie Ronnie | Web | 30. července 2011 v 19:45 | Reagovat

OU... sestra s drogami... riadne :D Ale to meno Alex sa mi páči :D Dievča, chce to ďašlí diel... vôbc si neviem predstaviť, že by z tohto mohla byť jednorázovka! Však je to dokonalé! :-)

6 Sofia P. Sofia P. | Web | 1. srpna 2011 v 13:53 | Reagovat

no hrozne depirmijúce :/.. ale u nás akurá teraz svieti slnko, už dáku hodinku a pol.. poteší :D
no to dievča bolo hrozné ://.. ale som sa zobudila, ani spotená som nebola nič, som sa začala usemivať a že "Ved to bol len sen.."  ani zľaknutá som nebola ani nič :D bože :D sa normálne nehodí na mňa :DD

7 Teryii Teryii | Web | 3. srpna 2011 v 10:27 | Reagovat

no super diel :-D je to síce zvláštna výhovorka ale dobre si to vymyslela.. :-P určite chcem ďalší diel :-)

8 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 3. srpna 2011 v 16:32 | Reagovat

Noo fíha takže sestra! :DD.. Aspon sa to vyriešilo x)

9 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 4:14 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama