Na zbláznenie!......3.KAPITOLA - Prekvapko

23. července 2011 v 15:49 | LonelyGirl |  Na zbláznenie!
Pripravila som vám tu ďalšiu(trochu nudnú) kapitolu... ale mi to ide :D nenormálne ma to baví písať, hoci si uvedomujem, že práve táto tu kapitola bude trochu nenormálne nechutne romantická.. bŕŕŕ.:D :D :D a dopredu vás upozorňujem, že je o trošku dlhšia ako tie predtým... tak čítajte a som zvedavá čo na ňu poviete (pokrčenie ramenami :D :D :D)...ďalšia bude lepšia :P
*mimochodom, nemáte nejaký návrh, na meno tejto hlavnej hrdinky? Ja už som nad zopár rozmýšlala, ale ešte som nič nevydedukovala.. tak by som bola zvedavá aj na vaše návrhy nech je nad čím poriadne premýšlať :) ďakujem :*
**ďalšia kapitola bude.. už onedlho :D :D





Ležali sme na posteli nahí, pritúlení k sebe pod teplou, fialovou perinou. Chrbtom som sa mu opierala o hruď a hladkala som ho po ruke, ktorou ma zozadu objímal. Druhou rukou ma hladkal po stehne. Dokonalý pocit bezpečia.
Mlčali sme. Nebolo to to trápne ticho, kedy chceš niečo povedať a bojíš sa, aby si nepovedal ešte niečo viac trápnejšie alebo hlúpejšie. Nie, mlčali sme, pretože ani jeden z nás nechcel pokaziť tú nádhernú chvíľu. Keď sme obaja rozmýšľali nad predchádzajúcou minulosťou, na predchádzajúce chvíle rozkoše. Zavrela som oči a nadýchla sa, keď som si spomenula na ten úžasný pocit.
Nič nenarušilo túto dokonalú chvíľu, nemali sme žiadne pochybnosti o svojich činoch. Ochranu sme nepotrebovali, pred pár týždňami mi doktor predpísal antikoncepciu. Možno som vedela, že niečo také spravíme, možno som cítila, že niečo také chcem. Nie, ja som to vedela a chcela. Ten náhly príval túžby, ktorý nás zahalil pred našim prvým milovaním som ešte ani raz necítila. Bola som dokonale šťastná. Som dokonale šťastná.
"Bolo to krásne," prerušil Johnny chvíľu ticha.
Ešte som si nestihla vychutnať ten nádherný pocit. Chvíľu som s odpoveďou vyčkávala.
Zhlboka a šťastne som sa nadýchla. "To bolo," otočila som sa k nemu tvárou v tvár. Prekvapene som zažmurkala. Na jeho tvár dopadali slnečné lúče priamo z oblého, veľkého okna. Vyzeral ako anjel. Na jeho tvári žiaril ten najkrajší úsmev, aký som kedy videla (a to už je čo povedať), jeho oči sršali nehou, cez ktorú sa na mňa pozeral. Vlasy mal rozstrapatené a predsa upravené, čo ešte viac dokazovalo jeho sexi výzor. A je celý môj. Naradostene som sa usmiala.
"Milujem, keď sa smeješ až sa ti spravia v lícach jamky," zasmial sa a jemne ma pohladil po líci. Je taký nežný.
Začervenala som sa.
"Vieš, že si ťa vôbec, ale vôbec ne..." nedovolil mi ani dokončiť vetu, podrazák jeden. Len mi priložil prst k ústam, akože mám byť ticho. Škaredo som naňho pozrela, čo si vôbec nevšímal. Určite vedel, na čo myslím, ale vôbec mu to neprekážalo. Stále sa pobavene usmieval.
"Neopováž sa to dohovoriť," pohrozil mi jemne. No určite, ten mi hroziť nebude. Len som pokrčila plecami, akože mi je to jedno.
"Sľubuješ?" Pozná ma, aj tak to poviem. Tak som prikývla, akože sľubujem. Spustil prst dolu..
"...nezaslúžim." Prevrátil oči. Vyzeral pri tom... no proste viac ako dokonale. Vážne si ho nezaslúžim.
"Varoval som ťa!" v očiach sa mu tajomne zablysklo a skôr, než som si stihla čokoľvek uvedomiť, už ma mal v moci. Šteklil ma po celom tele. Nemohla som sa ani nadýchnuť medzi tými záchvatmi smiechu.
"Nie... prestaň... prosím.." dralo sa zo mňa a lapala som po dychu. Ešte stále som sa smiala keď ma púšťal a rýchlo som mu zdrhla z postele. Plachtu som mala na sebe prichytenú presne tak, ako mávam osušku, keď vyjdem zo sprchy. Stále som sa smiala.
"Vráť sa naspäť ku mne," predstieral smutný výraz.
"Kdeže... Mňa nenachytáš," smiala som sa.
"Prosím," vydýchol a nahodil ten úžasný pohľad, ktorý mi láme srdce. Nevydržala som to, poslušne som pricupitala naspäť k nemu. Rýchlo ma objal rukami a spadli sme spolu na posteľ. Jeho naliehavé pery som už mala pritlačené na svojich.
"Nechcel si ma, čírou náhodou, otráviť skorou večerou?" Vyšlo zo mňa, keď som konečne mala voľné pery. No, trošku nahnevané "konečne". Samozrejme, že najradšej by som bola, ak by mi ich nebol vôbec uvoľnil.
"Do šľaka. Úplne som zabudol," krútil hlavou. "Vidíš, to kvôli tebe. Keď som s tebou, nedokážem normálne myslieť." Jeho akože obviňujúci tón som si nevšímala. Len som sa usmievala. Postavil sa a mne tak spravil viac miesta na posteli, tak som sa tam drzo rozvalila. Johnny si zatiaľ obliekal boxerky. Nepáčilo sa mi to. Viac sa mi páči nahí. Našpúlila som pery a rozjímala nad jeho telom, ktoré som mala pred sebou. Je taký neobyčajný. Je inteligentný, vtipný, milý, zlatý, krásny, podporuje ma, stojí pri mne a ja si ho za to neskutočne vážim, dokonca ho zaujímajú moje myšlienky, moje nápady. Zaujímam ho ja. Dokáže ma spraviť šťastnou a keď sa cítim najhoršie, zameriam sa na to, že mám jeho a celý svet mi môže byť ukradnutý. Kým je so mnou som najšťastnejší človek na svete. Milujem ho celou svojou dušou, celým svojím srdcom, celým svojím bytím. Plus, má dokonalé telo. A ja som len úboho podpriemerná.
"Nad čím premýšľaš," zdvihol jedno obočie. Zjavne sa na mňa díval už dlhšiu dobu, len ja som si to nevšimla. Už bol napoly oblečený. Mal nové rifle, asi ich práve vytiahol zo skrine. Tričko ani košeľu si už nepokúšal obliecť. Fajn, to mi neprekáža.
"Som hladná," povedala som rýchlo a zasmiala som sa.
"Poď ty môj nenažranec," vybuchol do smiechu a chytil ma za ruku, pomáhal mi vstať z postele. Ha-ha. Mne to až také vtipné neprišlo.
"Som zvedavá, čo si ukuchtil."
Rýchlo som si obliekla jednu jeho košeľu, ktorá trčala zo skrine a svoje nohavičky. Ostatným sa budem zapodievať neskôr.
Johnny zaúpel. Hodila som po ňom prekvapený pohľad.
"Umieram túžbou hneď a zaraz ťa z toho vyzliecť." Vysvetľoval rýchlo. "Pristane ti."
"Prenajmeš mi ju?" hlas mi trápne preskočil.
"To je moja najobľúbenejšia.." Zahundral a zamyslene sa na mňa pozrel, keď mi uniklo jedno tiché zachichotanie. No jasné. "Samozrejme, že áno. Budeš ju tu mať odloženú a nikto sa jej ani nedotkne."
"Okrem teba. Ani žiadna kočka, ktorá ťa tu príde akože navštíviť?" ďalej som si z neho uťahovala. Neskutočne ma to baví.
"Nie, pre tie mám odložené iné. Keď to takto pôjde ďalej, neostane mi žiadna," smial sa, aj keď zo mňa stále nespúšťal nežný pohľad...
Viedol ma za ruku do kuchyne, odkiaľ sa šírili veľavýznamné a dosť chutné vône. Vošli sme do nej a mne to doslovne vyrazilo dych. Zatiahol žalúzie a zapálil dve sviečky uprostred nádherne prestretého stola pre dvoch. V prostriedku stála malá vázička s jednou jedinou červenou ružou. Obzrela som sa naňho, neschopná slova, keď som si všimla, že drží malú kytičku frézií. Bola prekrásna. Nezabudol, že ich mám najradšej.
"Je to nádherné," zašeptala som potichu so slzami v očiach. Úplne ma dojal, a to sa mi v živote nestalo. Teda, pokiaľ nepočítam tie smutné filmy, pri ktorých plačem ako zmyslov zbavená.
"A spravil som to pre teba. Si moje všetko." Pozeral sa na mňa so zbožňujúcim pohľadom. Už toho začína byť na mňa priveľa, nemám slov. Ostala som naňho civieť s pootvorenými ústami. Len teraz začínam vyzerať ako cvok. Zasmial sa, zrejme na mojom výraze a podal mi kyticu. Chytila som ju a hodila som sa mu okolo krku. Pery som mu pritisla na líce.
"Ďakujem. Dáš ich prosím ťa niekde do vody..?" Na konci to znelo ako otázka, pretože ešte nikdy som nestretla chalana, ktorému by na mne takto záležalo. Takže to znamená, že som nikdy od nikoho niečo také nedostala. Za celým sedemnásť rokov, čo žijem, som také krásne výročie ešte nikdy nezažila. Vlastne, asi do pätnástich rokov som ani nevedela, aké je to randiť. Neviem, čo mám robiť. A zároveň viem. Je to zvláštne.
Poslušne mi ju zobral z rúk, usmieval sa pri tom tak, že by to malo byť zakázané a sledovala som, ako ich kladie naspäť do vázy, z ktorej ju pravdepodobne vytiahol. Pozerala som, ako do nej napúšťa vodu a nespúšťala som z neho oči ani vtedy, keď ich odložil na vedľajší stôl a prešiel popri mne, aby mi odsunul stoličku.
Gestom ruky mi naznačil, aby som si sadla. Ani on nespúšťal zo mňa pohľad. Lenže on sa na mňa díval akosi vážne, ja asi skôr udivene. Je naozajstný?
Po celý čas sme sedeli oproti sebe, len s času na čas sa naklonil cez stôl, aby ma mohol pobozkať. Keď to spravil, opatrne som sa naňho pozrela, videla som veľa filmov, ako sa takáto chvíľa dokázala pokaziť tým, že sa niekto z dvojice podpálil od sviečky, alebo sa vylial plný pohár. Nič sa nestalo, bol dokonalé obozretný.. Koľkokrát som mu počas tejto večere zložila kompliment o jeho vynikajúcich kuchárskych zručnostiach?
"Čo máš v pláne teraz, pán romantik?" nadhodila som nevinne, kým som sa pokúšala zbierať špinavé taniere a poháre zo stola.
"Nie," chytil ma rukou za zápästie a ukázal na riad, "nechaj to na mňa, láska." Ha-ha. Už druhýkrát v priebehu tohto dňa som sa v duchu ironicky zasmiala. Nenecháva to na mne žiadne následky?
"Ale prosím ťa, ja ti chcem pomôcť. Koniec koncov, bude to rýchlejšie." Chlapi... Čo je také ťažké na tom, že odnesiem pár použitého kuchynského riadu do umývačky? Doma to robím neustále.
"Ach," nebol to ani tak veľmi nahnevaný povzdych ako skôr unavený, "človek chce niekomu len dobre a nikto ho tu nepočúva.." Dobre hovorí...Ignorujem.. Nepočúvam... Práve teraz.
"Takže, máš v pláne ešte niečo, čo by si chcel podniknúť alebo si konečne dáme horúcu sprchu?" Otočila som sa naňho, keď som do umývačky vložila posledný kus- tanier- a zamyslene som mu prechádzala prstami po hrudi. Chytil ma za zátylok a pritiahol si ma tak k sebe bližšie. Jeho tvár osvetľovali lúče z pomaly vyhasínajúcich sviečok.
Tváril sa, že rozmýšľa. Alebo skutočne rozmýšľa?
"Sprcha." Prikývol, akoby na súhlas a bozkávajúc ma vliekol do stále tmavšej a tmavšej chodby. Tak, aspoň si môže uľaviť svojmu pocitu "konečne zo mňa jeho voňavú košeľu strhnúť"...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 23. července 2011 v 16:18 | Reagovat

Och bože, dievča, ja nemám slov. Dokonalá romantika!!! Proste niečo, pri čom ti je ľúto, že to už končí. A mne ľúto fakt je!!! A ohľadom toho mena...hm mne jedine napadlo, že použi to moje :D :D A to ma napadlo len preto, že keď sa smejem tiež mám v lícach jamky :D :D

2 Lulu Lulu | Web | 23. července 2011 v 17:15 | Reagovat

Rýchlo ďalšiuuu :D :) Perfektné to je..

3 ..::GirL WiTh SmiLe =):.. ..::GirL WiTh SmiLe =):.. | Web | 23. července 2011 v 17:50 | Reagovat

OoO..toto je kráásne! a keby len to..dokonalosť!! :D ..muhahá :D ja si musim isť prečítať predchadzajuci diel..:D.. Píšeš bombasticky ;-) ^ ^♥

a dnes mi je už o trochu lepšie..tak som prišla závisláčiť na blog :D

4 we-have-secret we-have-secret | E-mail | Web | 23. července 2011 v 20:20 | Reagovat

Krásné by ses mohla dát na spisovatelku románu:D :)

5 GHOST GHOST | 23. července 2011 v 21:20 | Reagovat

Asi som sa stala zavisla na tvojich clankoch a uz sa neviem dockat pokracovania :-)

6 Sofia P. Sofia P. | Web | 23. července 2011 v 21:40 | Reagovat

No akurát! Na jednu kartu som si dala tvoj, alebo váš blog, že si idem prečítať kapitolu a potom som si skontrolovala ešte nové komentáre a našla som ten tvoj :D..
Fakt je to romantické..ale ja také rada :D..fakt podarená kapitolka, ani sa mi nezdalo, že je dlhá. preletela som ju za pár minút :D Píšeš fakt skvelo.

7 PuNk-meTaL... ;) PuNk-meTaL... ;) | Web | 23. července 2011 v 22:26 | Reagovat

Však uplne kosa.. Už aj kuriť neviem či nebudeme :D .. A prečo nudný podla mna super diel..Teším sa teda na další ked vravíš že bude lepší.. O5 mi daj vedieť papa :D

8 Veronica Veronica | Web | 24. července 2011 v 1:46 | Reagovat

Pekné fakt pekné..a meno hrdinky.hmm
Carrie :)

9 Kirawa Kirawa | Web | 24. července 2011 v 12:25 | Reagovat

jaaaaaj dokonalé.... dievča fakt skvelo spísané.... jej meno si musíš rozhodnúť ty.. dedukuj ďalej a rozhodni sa pre také, čo sa ti najviac páči :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama