Na zbláznenie!......1.KAPITOLA - Túžba

21. července 2011 v 17:17 | LonelyGirl |  Na zbláznenie!
Musíte ma ospravedlniť. Najprv som chcela napísať jednorázovku, ale zistila som, že by to bolo strááááášne dlhé, a tak sa tu objaví zopár kapitol o tomto. Nebude ich veľa, možno najviach 5, ani to nie. Proste sa mi sníval sen, a ten som chcela vyjadriť slovami. Textom. A tak je tu. Dúfam, že si to prečítate, pretže psotupne sa do bude zvrhávať a zvrhávať :D :D A tak by som vás poprosila, ak by ste boli takí dobrí a okomentovali to, pretože ma strašne zaujíma, aký máte na to názor. Na túto kapitolu... Zaujíma ma každý názor, pozitívny aj negatívny, pretože to patrí k životu a budem rada, keď budem vedieť, aký z toho máte pocit. Či to mám jednoducho vzdať a už ďalej toto nepísať, alebo či môžem pokračovať a niekto sa aj nájde, kto by to ptretrpel čítaním. Ďakujem vám :* :)
***Mimochodom, ďalšia kapitola bude už asi zajtra :) A bude pokračovať presne tam, kde sa skončíla táto. Preto hovorím, že to nebude príšli dlhé...
Takže moja prvá kapitolovka: Na zbláznenie





Vystúpila som z autobusu. Už z diaľky som ho videla, ako kráča smerom ku mne. Mal na sebe modrú košeľu a čierne rifle, hlavu mal sklonenú. Nevšímal si okolie. Nikdy si ho nevšímal, ale keď bol so mnou, nejakým zázrakom mal oči len pre mňa. Samozrejme, aspoň dovtedy, kým sa raz netreskol o pouličnú lampu. Odvtedy sa venuje, tou menšou mierou, aj svojmu okoliu.
Stála som ako omráčená a pozerala som naňho. Ako sa centimeter po centimetri pohyboval smerom ku mne a bojovala som s nutkaním prebehnúť posledných pár metrov a ocitnúť sa tak v jeho pevnom objatí. Keď bol odo mňa asi dva metre, zdvihol hlavu. Zrejme si uvedomil, že okolo neho zrazu kráča oveľa viac ľudí, než by malo a to celkom určite znamenalo, že som dorazila. Videla som, ako ma hľadá očami, ako sa obzerá naokolo. Keď ma zbadal a videl, ako ho hltám očami, nezbedne sa usmial. Úsmev som mu, samozrejme, hneď opätovala. Zrazu som si uvedomila, že budem s ním. A mám na to ešte skoro celé poobedie, kým pôjdem opäť domov.
Zvýskla som a rozbehla som sa mu do náručia. Pekne blbá reakcia, keďže sa za nami obzrelo asi desať ľudí. Ale nevšímala som si to. A ani on. Počula som, ako sa jemne zasmial, ale cítila som s akou intenzitou si ma pritláča na telo. Rukami som ho oblapila okolo krku, tie jeho som cítila na svojom drieku. Voňal tak neodolateľne, tak neskutočne mi chýbal. A to sme sa videli včera.
"Chýbal si mi," zašepkala som mu do ucha. Samozrejme, musela som sa postaviť na špičky, aby som vôbec dotiahla. On to zbadal a jemne ma zatlačil naspäť na chodník. Potom sa sklonil ku mne, to som obdivovala, pretože väčšinu času, čo sme stáli vzpriamene sa ku mne skláňal. Mňa by z toho celkom určite bolel chrbát.
"Ani si nevieš predstaviť, aké strašné bolo čakanie na teba. Myslel som, že to už nevydržím. Mám pocit, že odkedy sme sa naposledy videli ubehli dni, či mesiace a nie len pár hodín." Jeho anjelský hlas by som spoznala všade na svete a keď dopovedal vetu, môj žalúdok spravil malé salto. Som na ňom totálne závislá.
"Tiež mám taký pocit," a ešte raz som ho silno objala. Neprotestoval a objatie mi s radosťou opätoval.
"Tak poď, láska moja, dnes máme celý dom pre seba. Môžeme pokojne oslavovať naše polročné výročie," povedal tajomne a chytil ma za ruku. Zachvela som sa vzrušením. Celý dom pre seba, páni, to rozhodne beriem.
"Kde máš rodinu?" opýtala som sa popletene. Pokiaľ viem, každý piatok, čo som bola uňho doma tam niekoho mal.
"Mama s otcom šli na chatu, na celý víkend. A Sima, tá je s Patrikom. Rozhodne sa nesťažujem." Simona, jeho sestra, chodila s Patrikom už niečo vyše dvoch rokov, takže zrejme šli na chatu všetci štyria. Čo môže byť lepšie? Len ja a Johnny.
Spomínam si, ako mi prvýkrát povedal svoje meno. Ako som sa čudovala, kým mi nevysvetlil, že sa naozaj volá Maťo, a prezývku, Johnny, získal už keď bol v brušku. Tak ho tak začali volať všetci.
"Čo budeme robiť?" Bol zvyknutý, aká som zvedavá, takže ho neprekvapilo, že ho budem vypočúvať.
"Uvaril som, ehm...." pozrel na hodinky, zatiaľ čo som naňho zvedavo hľadela. "Neskorší obed, alebo teda skorú večeru."
Zasmiala som sa. "Hádam ma neotráviš."
"Nikdy by som ti nič nedokázal spraviť," bol nezvykle vážny. Zastal a keďže ma držal za ruku, musela som sa zastaviť s ním. Podišiel ešte bližšie ku mne a mne sa tak naskytol pohľad, aby som sa naňho pozrela úplne. Na jeho dokonalú tvár. Čierne vlasy mu jemne padali do tváre a vzadu na krku sa mu krásne vlnili. Jeho úžasné, svetlo-modré oči ma priam hypnotizovali, keď mi hľadel do tváre. Krásny rovný nos bol len kúsok od môjho. Jeho plné pery sa zrazu pritisli na moje s takou intenzitou, až mi to podlamovalo nohy. Jemne som pootvorila pery a jazykom mu prešla po perách. Neotáľal a ani neviem ako, vsunul mi svoj jazyk do úst. Slastne som zavzdychala, keď mi ním prechádzal po podnebí, po zuboch a po perách. Nedokázala som mu odolať, tak som spolupracovala s ním. Naše jazyky sa vzájomne pretláčali a naše telá boli na sebe pritisnuté jedno na druhom tak tesne, až som cítila, ako rýchlo sa mu zdvíha hruď.
Zrazu, až príliš rýchlo sa odtiahol. Zmätene a smutne som naňho pozrela, keď som si všimla, ako šibalsky sa usmieva. Aha, ozaj, zabudla som, že sme až na príliš preľudnenej ulici a že sa na nás pozerá až príliš veľké publikum. Aké ľahké bolo zavrieť sa s ním do jednej bublinky, do jedného sveta, v ktorom by sme existovali len my.
Vysmiaty ma ťahal za ruku cez cestu a rôznymi uličkami, ktoré som poznala až príliš dobre. Za chvíľu budeme uňho a ja som nedokázala myslieť na nič iné, iba na ten deň strávený s ním. Dlhšiu dobu sme nestretli nikoho. A práve o to mi asi šlo. Zrazu ma pritlačil o stenu domu.
"Šaliem z teba, si taká dokonalá," zašepkal mi roztúžene do ucha. No jasné, dokonalá, ale v tomto momente som sa o tom nechcela hádať. Chcela som jeho ústa.
On však nejako vedel, akým smerom sa ubiehajú moje myšlienky.
"Ja neklamem, si dokonalá... Tvoje dokonalé dlhé vlasy.." rukou mi jemne prečesával vlasy až dolu k pásu až som sa roztriasla.. túžbou...
"Tvoje krásne oči, ktoré sa na mňa pozerajú s takou nehou.." Pokračoval vo svojom monológu, zatiaľ čo sa do mňa vpíjal očami. Nedokázala som normálne myslieť.
"Tvoje mäkké, ružové pery..." Nosom mi prechádzal po sánke, od ucha po okraj pier, pokračoval zboku po krku až na kľúčnu kosť. Opäť na krk. Cítila som tam jeho pery. Zrazu mi začal, vôbec nie jemne, bozkávať a sať krk. Moje telo šalelo. Chytila som ho za vlasy a pritlačila si jeho hlavu na mieste, kde som chcela, aby neprestával. Jednou rukou mi zdrapil nohu a obtočil si ju okolo pása. Držal ma za stehno, zatiaľ čo druhou rukou sa mi zaplietol do vlasov. A neprestával mi bozkávať krk.
"Tvoje dokonalé telo..." rozprával s perami pritisnutými na mojom krku, cítila som jeho dych na mojej pokožke. Zavrela som oči, hoci som sa zamračila. Keď sa mu páčia moje špekačky, fajn...
Minúty ubiehali....
Perami mi jemne prechádzal zboku po krku až nahor, po brade, až sa dostal ku končekom mojich pier. Vychutnávala som si jeho vôňu, kým telo sa mi chvelo. Pritlačil mi svoje pery na moje. Nežný bozk sa začal postupne zvrhávať . Rukou mi prechádzal od stehna vyššie, po mojich bokoch. Zašiel mi pod tričko a hladil ma po bruchu, po prsiach.
"Johnny.." hlesla som a tým ho ešte viac povzbudila, nevládala som dýchať. Tak veľmi som ho chcela. Ja som jednu svoju ruku nechala zapletenú v jeho vlasoch a druhá mi blúdila po jeho krásnom a svalnatom chrbte až na jeho zadok. Nohu som mu nechala obkrútenú na jeho páse. Jazykom som mu prešla po perách a strčila som mu ho pomaly do úst. Prechádzala som mu ním po podnebí, po zuboch a vychutnávala si ten opojný pocit. Slastne mi zavzdychal rovno do úst a mňa to ešte viac povzbudilo a nasadila som do toho bozku toľko vášne, koľko sa len dalo. Cítila som, aký je vzrušený.
Rýchlo sa odo mňa odtiahol. Počula som vlastný zrýchlený nádych a výdych v takmer rovnakom znení ako jeho. Stále som cítila jeho telo pritlačené na mojom.
"Poďme rýchlo dnu, kým spravím niečo, čo sa nehodí na ulicu," jemne mi stiahol moju nohu z neho a predtým, než ma oblapil zboku svojimi mužnými rukami, vtisol mi jeden bozk na nos. Roztúžene som sa naňho pozrela. Opätoval mi rovnaký pohľad.
"Komu by to prekážalo," frflala som polohlasne, ešte stále som spomínala na predchádzajúce minúty, zatiaľ čo on odomykal dvere.
"Mne nie," odpovedal ticho a ja som si nebola istá, či som to mala alebo nemala počuť.
Keď sa dvere otvorili, zápasila som s túžbou vrhnúť sa naňho. On zrejme tiež a tá túžba vyhrala, pretože som pocítila, že zrazu sú jeho ruky všade, a jeho pery opäť pritisnuté na mojich....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 21. července 2011 v 18:15 | Reagovat

:D :D bolo to super...také mrazivé ;-) Ale bolo fakt vtipné ako on ospevoval všetko pekné čo na nej videl a ona k tomu mala nejakú tú nevyslovenú poznámku :D Mne sa to páčilo, takže určite pokračuj a ja budem pekne očakávať ďalšiu kapitolu :-)

2 Miška* Miška* | E-mail | Web | 21. července 2011 v 18:31 | Reagovat

krásne si to napísala  ♥

3 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 21. července 2011 v 19:24 | Reagovat

:D Super napísané ;) Teším sa na pokračovanie,daj mi vedieť kedy bude okej? :)

4 ♥ AFFS ♥ KaČ!SsEk ♥ AFFS ♥ KaČ!SsEk | Web | 21. července 2011 v 19:56 | Reagovat

Krásně napsané:)
Ano taky mi jejich písničky hodně připomínají :)! ( někdy dobré věci,někdy špatné :( ) ... ale jsou dokonalé :)*

5 Nikolečka :] Nikolečka :] | Web | 22. července 2011 v 10:50 | Reagovat

jej, ten obrázek mě  dostal :D

6 GHOST GHOST | 22. července 2011 v 22:00 | Reagovat

Naaadherneee =) aj ja si prosim take sny...uz sa tesim na pokracovanie

7 Kirawa Kirawa | Web | 24. července 2011 v 12:04 | Reagovat

uuuuu tak neľutujem , že som si to prečítala.... vôbec neľutujem. Bože ani nevieš aké myšlienky som teraz dostala. Ehm, no necháme to tak idem si dočítať tie dve ďalšie kapitolky :D

8 klikli2 klikli2 | Web | 24. července 2011 v 19:58 | Reagovat

Bože hneď tretia veta ma rozosmiala, tak že sa smejem doteraz. :D
bože mne sa ani nechce komentár písať, ešte že je hneď ďalšia kapitola, trochu dosť mi to pripomína mňa a jeho... :)

9 Elisis Elisis | Web | 19. srpna 2011 v 12:38 | Reagovat

Krásně napsané. Sice takové ďábelské polibky moc neuznávám, ale dobře :D Líbí se mi popsané detaily, občas mám podobné sny ... :-) Asi vím, jak to bude pokračovat, ale stejně si přečtu další díl ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama