Generálova perla 2

29. července 2011 v 5:45 | Passion |  Generálova perla
A je tu druhá časť generálovej perli! Dej sa takmer vôbec nehýbe, ale ak máte rady krv, tak tu si jej nájdete viac než dosť :P Vraždenie a plienenie! :))

Dátum: 21.5.1588
Čas: 3.15
Deň: Utorok
Miesto: ďaleký východ

Bola hlboká, tichá noc. Vzduch bol vlhký a ťažký. Bola to jedna z tých nocí pred divokou búrkou. Nedokázala som zaspať. Mala som zlé tušenie, že búrka so sebou privedie i niečo strašnejšie ako je ona sama. Bola to jedna z tých nepríjemných predtúch, kedy sa modlíte, aby sa nesplnila.
Keďže sa môj zdravotný stav počas štyroch dní preležaných v tvrdom voze oveľa zlepšil, tak som sa vybrala za koňmi, ktoré odpočívali pri pokojnom jazierku. Obdivovala som tie mohutné zvery za to, čo vydržali. Brodili sa riekami i močiarmi, stúpali po strmých kopcoch, klesali spolu s nedobytnými nížinami a stále pokračovali, či boli typické májové horúčavy, alebo horský mráz. Závidela som im tú odolnosť, tú bojovnosť. Zahĺbená v myšlienkach som si nevšimla nebezpečne sa zakrádajúce tiene k nášmu táboru, ktorý tvoril jeden vyhasnutý oheň okolo ktorého driemali žoldnieri, voz, v ktorom spali slúžky a koč, v ktorom sa rozvaľovala barónka s dcérou. Z myšlienok ma vytrhol až naliehavý výkrik. Na kamenistej pláži okolo jazierka sa rozvírila panika. Skryla som sa za stromy, o ktoré boli priviazané kone a tíško načúvala.
"Počúvajte, mám peniaze i ženy! Dám vám všetko, len..."
Na vlastné oči som videla ako jeden mohutný muž s dlhými čiernymi vlasmi vrazil barónke Bereovej meč do jej štíhleho tela. Bezcitne nechal jej mŕtve telo pohodené pri ohni. Upútal ho beznádejný výkrik baronesy Anny. Podišiel až k nej, chytil ju pod krkom a jednou rukou ju zdvihol zo zeme. I z takej diaľky som videla ako sa jej krehké telo trhá v potrebe kyslíka, ako jej tvár modrala a oči sa snažili prosiť o milosť. Mongolský bojovník si ju prezeral. Nakoniec ju hodil o zem a povedal jednému z bojovníkov niečo v zvláštnom jazyku, ktorý som nikdy nepočula. Pravdepodobne mu povedal nech ju vezme so sebou, pretože vzal zoslabnutú baronesu na ruky a vysadil na koňa za iného bojovníka. Pohľadom som sa snažila nájsť mužov, kočišov či žoldnierov, ktorí by nás ochránili. Našla som však len to, čo som nechcela. Dvoch žoldnierov zavraždili ešte v spánku, tretí sa pokúsil ujsť, no i toho dostihol trest smrti. Telá kočišov ležali pri kolesách vozu, v ktorom plakali a prosili dievčatá. Jednu po druhej začali vykladať z voza, niektoré sa vôbec nebránili. Všetkých deväť postavili do radu. Ten istý mongolský bojovník, ktorý zavraždil barónku Bereovú a takmer zadusil baronesu Annu si ich dlho obzeral. Napokom ukázal na sedem z nich. Myslela som, že tým udelil milosť, že tie budú zachránené. Na moje prekvapenie, bojovníci všetkých sedem dobodali mečmi na smrť. Ako som videla tú krv, tú spúšť okolo seba, tak som vykríkla. Nechcela som, ale moje telo muselo kričať, tak veľmi pociťovalo strach zo všetkého navôkol.
Ten jeden výkrik upútal pozornosť mužov, ktorí si automaticky položili ruky na ich vražedné zbrane. Moje vystrašené oči sa stretli s tvrdým pohľadom toho mongolského bojovníka, ktorý tu bol pravdepodobne veliteľom. Hoc moje telo zdolávala choroba, ja som nebola pripravená zomrieť. Nie takýmto ohavným spôsobom! Rozbehla som sa k jazierku a začala plávať v ľadovej vode, ktorá spomaľovala moje pohyby. Radšej sa utopím alebo umrznem, ale nedám sa ako zviera dobodať od Mongolov!
Už som bola ďaleko od brehu, ale predsa som sa obzrela, aby som sa uistila, že ma nik neprenasleduje. Takmer som od prekvapenia prestala plávať, keď som zbadala ako mongolský veliteľ pláva za mnou. Jeho sila mu bola darom, pretože vďaka nej mal v ľadovej vode väčšiu rýchlosť ako ryba. Rozum mi rozkázal plávať, čo najrýchlejšie ako sa len dalo. Musela som mu uniknúť, musela som sa zachrániť! Lenže každým zdolaným metrom mi telo viac a viac tŕplo a ľavú nohu zdolával kŕč. Bojovník bol už takmer pri mne. Zadržala som dych a ponorila sa hlboko do temnoty dúfajúc, že sa už nepreberiem. Z toho dňa si nebadane pamätám už len mohutné ruky, ktoré ma ťahali z vody a teplá koža, do ktorej ma zababušili.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 29. července 2011 v 11:21 | Reagovat

No super...fakt geniálne :-? :D :D ale nie...bolo to úžasne napísané..teším sa na pokračovanie :)

2 Miharu Miharu | Web | 29. července 2011 v 11:46 | Reagovat

Skvelo napísane.. a hej krvi tam bolo viac než dosť čo mne až tak neprekáža :)a podobne ako tuto sestra sa teším na pokračovanie :)

3 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 29. července 2011 v 22:13 | Reagovat

No téda,tak hádam sme nepomreli hneď v druhej časti :D ak áno,tak chcem krásny epitaf na náhrobný kameň :D bolo to dobré,len kratučké,čo ma trošku sklamalo, presda len,každá z nás tu na to čaká a chce čo najviac :] ale tak si to pekne oddelila od deja tento prepad :] teším sa teda na ďalšie pokračovanie :]

4 Ronnie Ronnie | Web | 30. července 2011 v 19:27 | Reagovat

No, ako som aj predtým napísala, už teraz to má u mňa jednotku a keď to čítam, mám pritom hrozne zvláštny pocit! S ničím sa nepáraš, v pohode zabíjaš, ako vidím a ja sa len čudujem, že je to stále také dobré! :D Len to neprežeň s tým zabíjaním... :D

5 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 1. srpna 2011 v 11:51 | Reagovat

ja som ti už hovorila predtým, ono to je perfetné :) píšeš tak skvelo :) dúfam, že túto poviedku patrične dokončíš! :D :)

6 Kallia Kallia | Web | 11. srpna 2011 v 13:14 | Reagovat

no teda! no teda teda! a pokračování? to jako nebude? to mi nedělej!!! :) šup sem s tím! :D je to fakt moc pěkné :))

7 Pauline Pauline | Web | 14. srpna 2011 v 17:26 | Reagovat

no kráása :) tak jde na tu 3 kapitolku ;))

8 Elisis Elisis | Web | 18. srpna 2011 v 14:45 | Reagovat

Trošku kratší kapitolka, ale nevadí. Vůbec jsem nečekala, že budou jednat tak surově ... Jsem zvědavá, co bude se Sofií. Jelikož je vypravěčka, přece nemůže zemřít ... Samozřejmě jdu na další díl :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama