Generálova perla 1

20. července 2011 v 15:03 | Passion |  Generálova perla
Po dlhšej odmlke z mojej "autorskej dielničky" vám prinášam dlhoočakávanú akože "historickú poviedku". Užite si prvú časť a dúfam, že sa vám bude páčiť :P Je predsa pre vás :))
Dátum: 17.5.1588
Čas: 5.01
Deň: Piatok
Miesto: Uhorsko, zámok Bereových


Kohút mi tým svojím hlasným škriekaním povedal, aby som vstala. Nedokázala som postaviť z tvrdej zeme. Telo mi horelo, bolel ma každý jeden sval, oči ma pálili, končatiny sa mi triasli a v hrudníku ma veľmi tlačilo. To mi pripomenulo slová mojej panej, barónky Bereovej, ktoré hovorila svojej najstaršej dcére baronese Anne.

"K doktorovi priviezli včera v noci chorého sedliaka z dediny. Celý sa triasol, mal horúčky a všetko ho bolelo. Do dvoch hodín zomrel na vykrvácanie z nosa, uší i úst. Doktor mi poslal list, v ktorom vyhlasuje, že sa mor z Francúzska dostal už i k nám. Na obed zomrel na rovnaké bolesti a vykrvácanie i náš doktor .Anna, dcéra moja, musíme ujsť čo najďalej!"
"Matka, to nesmiete! Som zasnúbená s grófom Evanjoum! O mesiac mám za ním odísť do Francúzska! Prosím!" Modlikala Anna.
"Dôležitejšia pre mňa budeš živá a zdravá na východe ako tu a mŕtva!" Barónka Bereová bola neoblomná ako vždy.
"Na východe sú Mongoli! Ak zbadajú bledú pleť, tak nás pozabíjajú ako zvieratá!" Anna kľakla pred matkou na kolená a chytila ju za ruku, na ktorej mala zopár stareckých škvŕn.
"Radšej zomriem ako zviera, akoby som mala podľahnúť obyčajnej chorobe!" Barónka si nervózne vytrhla ruku zo zovretia svojej bojazlivej dcéry. Podišla k oknu. Sledovala každodennú prácu chudobných sedliakov, ktorých platila za prácu na jej drahom hrade. "Musíme odísť skôr, ako sa tvoj otec so sestrou vrátia z Viedne," pokračovala barónka nespúšťajúc oči zo sedliakov na dvore. Po jej slovách Anna zalapala po dychu.
"Matka, ale Viktória..." Barónke nedala svojej dcére možnosť dokončiť vetu.
"Tvoja sestra poškvrnila dobré meno našej rodiny!" vykríkla barónka nazlostene. Vľúdna a ustráchaná povaha dcéry ju hnevala. A ešte viac ju hnevalo, že jej mladšia dcéra, Viktória, taká nebola. Anna zdedila nekonečnú dobrotu po otcovi, zatiaľ, čo Viktória zdedila nielen otcovu dobrotu, ale i matkinu výbušnosť a bojovnosť.
"Viktória len konala to, čo ste od nej žiadali..." Barónka bola dvoma krokmi pri svojej staršej dcére a vrazila jej facku. Anna si chytila ubolenú tvár do rúk a začala plakať. To barónku nazlostilo ešte väčšmi. Chytila ju za dlhý vrkoč, až Anna nestála na nohách. Barónka Bereová si uvedomovala rozdiel medzi svojimi dvomi dcérami. Keď dala facku staršej Anne, tak sa rozplakala. Ak to isté spravila Viktórii, tak tá sa na ňu len uškrnula a pokračovala vo svojom. Niekedy si barónka želala, aby jej staršou dedičkou bola radšej Viktória ako Anna...
Barónka si sadla na drahý gauč, pričom si ako vysokopostavená dáma dávala pozor na správne držanie tela.
"Mongoli nás nezabijú. Vezmeme so sebou troch žoldnierov na ochranu a slúžky, ktoré im predáme. Mongolom sa páčia naše ženy, ver mi. Ešte aby nám tam nepostavili palác!" Barónka sa na svoje slová sama zasmiala. "Povedz slúžkam, aby ťa zbalili. V piatok ráno odchádzame."
Jediné, čo mi dávalo silu sa postaviť bola pomsta. Vedela som, že som ochorela na ten tajomný, vražedný mor, no nevedela to barónka Bereová, ktorá si vybrala mňa a ďalších deväť dievčat ako tovar pre Mongolov, ako poistku pre jej vlastnú slobodu. Netušila som ako dlho ešte vydrží horieť svieca môjho chudobného života, ale dúfala som, že dosť dlho na to, aby som dokázala pomstiť to utrpenie, ktoré spôsobila barónka svojej dcére Viktórii.
Baronesa Viktória bola mladá a nevinná, no jej povaha spôsobovala tsunami a hurikány. Bola neoblomná, výbušná a drzá, no v tom prekliatom kláštore, ktorý bol jej i mne väzením som spoznala pravú tvár prekrásnej baronesy. Najviac na svete si cenila priateľstvo a vernosť, a presne to som jej dokázala poskytnúť. Nič viac som totiž nemala, len tú prekliatu oddanosť dobrým ľuďom. A moja oddanosť zapríčinila, že i napriek ukrutným bolestiam v hrudníku som sa pomaly obliekala do roztrhaných handier, ktoré mi boli šatami, rozhodnutá pomstiť každú jednu ranu na jej tele tým, že nakazím barónku Bereovú chorobou, ktorej a bála viac ako chudoby!
Zbalila som si všetky svoje veci. Šatku po matke, ktorú mi mama darovala v ten deň ako som odchádzala do služby barónke Bereovej. Dva kusy starých špinavých šiat pre služobníctvo, jednu spodničku, pár starých zošúchaných topánok, jedny nedeľné šaty po sestre a lacný kožuštek, ktorý bol darom od baronesy Viktórie. To bol celý môj majetok, to bolo všetko, čo som vlastnila. A to som na tom bola ešte oveľa lepšie ako polovica obyvateľov z dediny pod zámkom rodiny Bereových. V inej dedine by nám bolo lepšie, pretože nie každý šľachtic žiadal takú vysokú daň ako Bereový. Kvôli tomu dedinčania mali deravé slamené strechy, ktoré cez zimu nezadržiavali žiadne teplo a prepúšťali príliš veľa chladu. Pre to matky nemali ani len kúsok chleba do úst a ich deti dostávali veľmi málo. Mne služba u barónky zabezpečovala teplo zámku, strechu nad hlavou, hoc zväčša bez postele a jedlo. Tým jedlom myslím len studené zvyšky, ale stále som mala čo do úst! Nehladovala som.
"Sofia!" kričal moje meno nepríjemný panovačný hlas barónky. Rýchlo som schmatla vrece s oblečením a utekala za nazlosteným hlasom. Ako som vyšla z hlavných dverí zámku, tak ma barónka prekvapila prudkou fackou. Oslabená chorobou som takmer stratila rovnováhu. Pridržala som sa múru zámku, aby som nespadla, no barónka ma chytila za vrkoč a ťahala do vozu.
"Dievčisko nevďačné! Živím ťa, starám sa o teba, kupujem ti drahé veci a ty mi to oplácaš svojou drzosťou?! Za to skončíš v pekle! Nevďačnosť Boh trestá!"Vykrikovala po mne barónka. Našťastie, ja som už sedela vo voze spolu s deviatimi ďalšími dievčatami v mojom veku, ktoré boli presne ako ja, v službe u barónky.
"Matka, nechajte ju už. Udreli ste ju tak, že si to navždy zapamätá." Až na slová svojej dcéry hnev barónky mierne vychladol. Hodila po mne ešte jeden nepriateľský pohľad a potom si nasadla do svojho mäkučkého koča. Traja žoldnieri boli okolo neho na koňoch a my, slúžky, sme sa viezli vo voze, v ktorom prevážajú dobytok.
Naša púť sa začala, ale moje srdce oťaželo. Poobzerala som sa na vysmiate tváre hrkútajúcich dievčat. Boli tak šťastné! Mysleli si, že idú s barónkou na dlhú púť po východe, kde si môžu zarobiť dostatok peňazí. Skutočnú pravdu som poznala len ja. Ak ich nezabije choroba, ktorou som bola nakazená, tak ich zabijú Mongoli, ktorým ich barónka predá, aby si vykúpila spolu s dcérou vlastnú slobodu. Viem, že to čo pácham je hriech, ale predsa sa modlím, aby deväť nevinných dievčat našlo v smrti očakávané vykúpenie z nespravodlivého života.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 20. července 2011 v 16:55 | Reagovat

No téda...každý deň od zapísania do poviedky klikám na tento web a dnes som sa dočkala :] uf..kde začať? :] páčilo sa mi to...páči sa mi to,ako sa to vyvíja,jednoducho,pomaličky,nie hneď všetko v prvom diele, :] zaujalo ma to, pekne spracované :] nič nevytŕčalo :] samotný dej je už teraz pútavý a myslím,že každá,čo je tu zapísaná bude horieť nedočkavosťou po ďalšej časti :] teším sa teda na pokračovanie :] keď vudím ten rok 1588, vždy sa mi páčila tvorba,kde si autor vyberá históriu a dávnu minulosť :] fakt pekné :]

2 Libidine Libidine | Web | 20. července 2011 v 17:01 | Reagovat

Hmm..čo dodať?? Jaaaa...prvý krát nemám čo povedať! A ver mi, že to je niečo! Táto kapitola je impozantná a viem, že budú aj ostatné. Už teraz napäto čakám čo sa so Sofiou a s ostatnými slúžkami stane. A taktiež s tou zlou, zlou barónkou :D Mňa nikdy takéto "staré" veci nezaujímali, tým myslím len staré knihy, ale tak toto budem očakávať so zatajeným dychom. Kiežby som bola taká dobrá ako ty..! :) :) :)

3 ..::GirL WiTh SmiLe =):.. ..::GirL WiTh SmiLe =):.. | Web | 20. července 2011 v 19:04 | Reagovat

Fúha..tak toto ma dostalo =)..Píšeš naozaj perfektne ;)..Normálne ako keby som čítala knihu od profesionálnej spisovatelky..super..=)..

4 ♥ AFFS ♥ KaČ!SsEk ♥ AFFS ♥ KaČ!SsEk | Web | 20. července 2011 v 19:43 | Reagovat

Týjo fakt krása, jsi fakt dobrá! :)

5 Barunie Barunie | Web | 20. července 2011 v 20:44 | Reagovat

Zajímavá kapitola :) opravdu povedený začátek, strašně se mi líbí ty protiklady matky a dcera (čili starší dcery a mladší dcery). Toto budu sledovat :)

6 Ronnie Ronnie | Web | 20. července 2011 v 23:06 | Reagovat

Passion, to bolo skvelé! Bol to len prvý diel a ja už teraz nehorázne túžim po ďalšom, čo sa mi nestáva zase až tak často, ale zisťujem, že na webe je veľa talentovaných autoriek, medzi ktoré patríš aj ty! :) Neviem, čo mám na toto povedať. Pohľad Sofii je obdivuhodný, trošku pomstychtivý, ale aj napriek tomu má dobrý účel! A to sa mi ráta! :D Páči sa mi, ako si opísala Viktóriu a aký si jej dala charakter :D Som na ňu pyšná a zároveň sa teším na ďalšie spojítka s ňou a príbehom :D Hádam bude dlho žiť... ale tým si nie som istá, keďže si písala, že väčšina báb bude zavradždených alebo zabitých :D Ale aj tak si myslím, že toto bude sakramentsky dobrý príbeh, takže len tak ďalej! :-)

7 Aiko Aiko | Web | 21. července 2011 v 13:04 | Reagovat

Čítala som to už včera, no mala som v tom mierny zmätok a tak som si to teraz prečítala ešte raz a už som si to usporiadala...Takže ku kapitole... Nemám rada tú starú barónku, no veľmi dobre viem, že väčšina šľachtičných boli takéto mrchy, ktoré sa ohradzovali v každom prípade bohom... To však nie je také podstatné, chcem povedať niečo iné... Prvá kapitola ma zaujala, to rozhodne. Píšeš veľmi dobre, ako už baby vyššie spomínali, ako naozajstná spisovateľka, ktorou bezpochyby raz budeš ;-) Našla som tam však zopár chybičiek krásy...zopár gramatických no aj zopár takých..akoby som ich nazvala...dobových detailov...Dosť pochybujem, že v tom 16. storočí vedeli, že existuje niečo ako tsunami alebo hurikán a najmä v Uhorsku...To je snáď jediné, čo by som vytkla...inak je to naozaj super a budem veľmi netrpezlivo očakávať ďalšiu kapitolu :D

8 Jasmína Jasmína | Web | 22. července 2011 v 22:34 | Reagovat

Na to, že historické povídky mi nikdy nic moc neříkaly, tahle má nějaké kouzlo..
Dokonale vystihuješ tehdejší situaci, bojovnost, strach, z části možná pošetilost.., ale, pořád je vše hezky v normě, což se mi moc líbí :)
Jen tak dál! Už se těším na pokračování.

PS: To je ta povídka se čtenáři obsazenými v rolích?

9 Mňoukla&vymňoukla Mňoukla&vymňoukla | Web | 24. července 2011 v 20:15 | Reagovat

Je magická. Opravdu magická.

10 Pauline Pauline | Web | 13. srpna 2011 v 16:45 | Reagovat

WOW..moc kráséé! :) krásně píšeš ;))))

11 Elisis Elisis | Web | 18. srpna 2011 v 14:37 | Reagovat

Fů, to jsem se začetla :-) Líbí se mi děj, je takový neobvyklý. Život tehdy nebyl jednoduchý .. až příliš těžký. Už od začátku jsem si znepřátelila baronku. Jenže očividně v té době takoví byli, aby si zajistili vlastní bezpečí. Další kapitola určitě ukáže víc ;-) Moc hezky píšeš :-) Ale mrzí mě, že Sofie onemocněla morem .. No, uvidíme co bude dál :-)

12 Oskarka Oskarka | Web | 18. srpna 2011 v 17:12 | Reagovat

Tak to teda čumím... je to extra, bezva, bomba cool ! Ne, dobře,teď s klidem.. je to super! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama