Nech vojde ten pravý

29. června 2011 v 17:55 | Passion |  Knihy
Opäť jedna kniha, ktorá ma chytila za srdce. Dokonca je k tomu i film! :))

Čo si o knihe myslia iní?
"Nefalšovaný hororový príbeh od švédskeho Stephena Kinga."
Tucson Citizen
"Lindqvista možno pokojne prirovnať ku Clivovi Barkerovi a Neilovi Gaimanovi."
Dagens Næringsliv
"Brilantné spracovanie vampírskeho mýtu a neskutočne dobrý príbeh."
Kelley Armstrongová
Je to dokonca i sfilmované!
Trailer:
Recenzia:
Na panelákovom predmestí Blackeberg nájdu roku 1981 mŕtvolu. V tele mladej obete nezostala ani kvapka krvi. Všetko nasvedčuje, že šlo o rituálnu vraždu. Dvanásťročný osamelý a týraný chlapec Oskar fascinovane sleduje všetky správy o prípade. Kto to mohol spáchať? Prečo sú okná na susednom byte stále zatiahnuté? Oskar sa skamaráti s dievčinou Eli a začína sa strašidelný príbeh o láske, zrade a pomste.
Názov knihy vychádza z povery, že upír smie vojsť iba do domu, kam ho niekto pozve a autor sa preň inšpiroval piesňou Let The Right One Slip In od Morrisseyho.
Autor: John Ajvide Lindqvist
Ukážka z knihy:
Jeho oči si privykli na tmu, no aj tak rozoznával iba kopu lístia, čo sem navial vietor. Nárek znel ako hlas dieťaťa.
- Haló, je tu niekto?
- Pomôžte mi...
Poobzeral sa. Nikde ani človiečika. Vtom v tme čosi zašušťalo a v lístí sa to pohlo.
- Prosím, pomôžte mi!
Najradšej by odišiel. No zrejme sa to nedá, nepatrí. Nejaké dieťa zranili, možno ho niekto prepadol...
Vrah!
Vällingbyský vrah zaútočil v Blackebergu, ale obeť tentoraz prežila.
Dočerta!
S týmto teda nechce mať nič spoločné. Práve teraz, keď sa chystá na Tenerife, a vôbec. No nič iné mu nezostáva. Vykročil za hlasom. Pod nohami mu šušťalo lístie a už videl aj postavu. Telo schúlené v polohe plodu ležalo v suchom lístí.
Dočerta, dočerta!
- Čo sa stalo?
- Pomôž mi...
Jockeho zrak si už celkom privykol na tmu, preto videl, ako sa k nemu vystiera ruka dieťaťa. Telo bolo nahé, zrejme doráňané. Nie. Keď sa k dieťaťu priblížil, videl, že nie je holé, má na sebe červený sveter. Koľko môže mať rokov? Desať, dvanásť. Možno ho sem nejaký "kamarát" sotil. Alebo ju. Pravda, ak ide o dievča, šarvátka zrejme neprichádza do úvahy.
Čupol si k dieťaťu a chytil ho za ruku.
- Čo sa ti stalo?
- Pomôž mi vstať.
- Je ti niečo?
- Áno.
- Tak čo sa ti stalo?
- Len ma zdvihni...
- Ale chrbát máš v poriadku, však?
Na vojenčine slúžil ako zdravotník, preto vedel, že ľudí, ktorí majú poranenú chrbticu, neslobodno dvíhať, ak nemajú zafixovanú hlavu.
- Chrbát máš v poriadku?
- Mám. Zdvihni ma.
Dopekla, čo má robiť? Ak to dieťa zoberie k sebe domov, policajti by si mohli myslieť, že...
Odnesie ho či ju k Číňanovi, odkiaľ zavolajú sanitku. Tak. To bude najlepšie. Telo dieťaťa bolo útle a ľahké, zrejme je to dievča, a hoci sám nebol v najlepšej forme, ten kúsok cesty ho zvládne odniesť.
- Dobre. Odnesiem ťa na miesto, odkiaľ môžeme telefonovať. Dobre?
- Áno... ďakujem.
Pri slove ďakujem ho zabolelo srdce. Ako mohol otáľať a váhať? Naozaj bol až taký zbabelec? Ešte dobre, že vzal rozum do hrsti, teraz už dievčaťu pomôže. Ľavú ruku pomaly vopchal do kopy lístia tak, že sa dostala pod jeho skrčené kolená, pravou mu podložil chrbát.
- Dobre. Teraz ťa zdvihnem.
- Uhmm.
Akoby nič nedržal, dievčina bola taká ľahká. Vážila nanajvýš dvadsaťpäť kilogramov. Možno bola podvyživená. Pochádza z nejakých zlých rodinných pomerov, alebo dobrovoľne hladuje. A možno ju nevlastný otec zneužíva. Odporné.
Dievča ho objalo okolo krku a líce pritislo na jeho plece. Zvládnu to.
- Ako sa cítiš?
- Dobre.
Usmial sa. Preniklo ho teplo. Napriek všetkému je predsa len dobrý a poriadny človek. Už si predstavoval, ako sa zatvária kamoši, keď do reštaurácie prinesie toto dievča. Najprv sa budú čudovať, čo to vyvádza, ale potom ho začnú potľapkávať a chváliť: Dobrá práca, Jocke, a podobné reči.
Pomaly sa obrátil, že sa vydá na cestu k Číňanovi, pohltený predstavami o novom živote, o tom, ako sa odrazí od dna, na ktorom práve teraz leží, keď zacítil na krku bolesť. Dofrasa, čo to...? Zdalo sa mu, že ho poštípala osa, a takmer mu vyletela ľavačka, aby ju odohnal. Nesmie však pustiť dieťa!
Dosť nelogicky sa pokúsil skloniť hlavu, aby videl, čo sa stalo, aj keď na to miesto by ťažko dovidel. No ani ju nesklonil, lebo čeľusť dievčaťa sa pritlačila na jeho bradu. Objatie okolo krku silnelo, napokon už aj bolelo. Vtom pochopil.
- Dopekla, čo to robíš?
Na brade cítil, ako sa jeho čeľuste pohybujú a bolesť na krku mocnie. Na hruď mu stekal teplý pramienok.
- Dofrasa, prestaň!
Pustil dievča. Neurobil to vedome, ale reflexívne: tú mrchu musí striasť zo svojho krku.
Ibaže dievča nespadlo. Namiesto toho ho železnou silou chňaplo za krk - bože, aké je to telíčko silné! - a nohami objalo jeho stehná. Prichytilo sa ako veľká chobotnica so štyrmi chápadlami na nejakú bábku. Jeho čeľuste neúnavne hrýzli a sali.
Jocke ho schmatol za hlavu, pokúsil sa ho od seba odtlačiť, ale bolo to márne, akoby holými rukami bojoval proti veterným mlynom. Prisalo sa, prilepilo naňho. Jeho objatie bolo také silné, že mu z pľúc vytláčalo vzduch a nedovoľovalo vdýchnuť nový.
Čeľuste dievčaťa sa konečne prestali pohybovať, teraz sa ozývalo iba chlípanie. Ani na okamih nepovolilo zovretie, naopak, keď začalo sať, stisk ešte zmocnel. Čosi zapukalo a hruď sa mu naplnila bolesťou. Praskli mu rebrá.
Nemal vzduch ani na to, aby vládal zakričať. Bezmocne udieral dievča päsťami do hlavy a potácal sa v kope suchého lístia. Svet okolo neho sa krútil. Vzdialené lampy v parku mu tancovali pred očami ako svätojánske mušky.
Napokon stratil rovnováhu a padol na chrbát. Posledný zvuk, čo začul, bol praskot suchých konárov, keď na ne dopadla jeho hlava. O zlomok sekundy temenom narazil o kameň a okolitý svet zmizol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jasmína Jasmína | Web | 30. června 2011 v 13:38 | Reagovat

Bombově zajímavé ;D :)

2 Drynaツ Drynaツ | E-mail | Web | 30. června 2011 v 13:57 | Reagovat

Uj, dobré toto :D hned jak jsem si přečetla tu větu "Nefalšovaný hororový príbeh od švédskeho Stephena Kinga." si řikám to musím aspoň vidět :D Kinga mám totiž hrozně ráda tak musím zjistit co je na tom pravdy. ;-)

3 Dany :) Dany :) | Web | 30. června 2011 v 14:48 | Reagovat

mohlo by to byť zaujímavé :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama